Tubu alebo Toubou - Skalní ľudia Poslední nomádi Sahary

„Tubou sú tabu“ s dôrazom na slovíčko „tabu“ hovorí Alí, bývalý starosta Faya Largeau, mesta na okraji Sahary, poslednej civilizácie. Práve sa oslavuje Eid al Adha a do mesta sa zbehli všetci z ďalekého okolia a mňa práve zaujal tento kmeň. Podobajú sa mi na kmeň Fulani, sú štíhli, vysokí, správajú sa ako šľachtici, aj keď vidieť, že sprchu nevideli rok. „Prišli až z Tibesti“ pokračuje Alí veľavravne akoby išlo o magický les v Harry Potterovi. Tibesti sú najvyššími vrchmi severozápadneho Čadu a Emi Koussi (3,415 m) na juhozápade Tibesti je najvyšším vrchom Sahary celkovo. Píše sa rok 2010 a Tubou si túto oblasť strážia a nikoho do nej nepúšťajú. Žili vo vnútri v kaldere, je to kmeň ktorý spomína už Herodotus (430 prl) a aj keď z nášho pohľadu nemajú nič, majú niečo ako HRDOSŤ a tej majú viac ako my všetci dokopy. Aj vládne jednotky ostávajú v Ennedi a ďalej sa nedostanú. Ak tam chceme ísť musíme prejsť mínovými poliami ktoré tu zanechal plukovník Muamar Khadáfí a pokračovať ďalej smerom k Líbyjským hraniciam. Kmeň, ktorý predstavuje iba 2.4% populácie Čadu dal krajine najväčších politikov. Aj Hissène Habré bol Toubou (dnes vo väzení v Senegale) a aj prezident Idriss Debi bol napoly Toubu. Spojenectvo Toubu a Debiho kmeňa Zaghawa spomína arabský učenec Ibn Qutaybah už v 8. storočí. Vchádzame na hlavné námestie Faya Largeau a tu už prebiehajú modlitby. Ženy v abayach sedia vzadu a muži v predných radách vonku na piesku. A v prvej rade pod stromom kľačia chlapi Toubou. Prikľaknem si k nim, pokloním sa a sedíme spoločne. Po modlitbe sa opýtam ktorý je náčelník a privedú ma k vysokému 50 tnikovi v bielych šatách s obrovským bielym turbanom na hlave. „Videl som tvojim ľudí v Omdurmane“ začínam „poznám Dazaga“ „Naozaj si bol pri Níle?“ usmeje sa „vieš veľa“ Vysvetľujem mu že práve opravujeme naše autá, berieme naftu, jedlo, vodu a vyrážame k nim na sever do púšte. Pýtam sa či nepredpokladá Harmatan (vietor ktorý by nás zabil), ako je to so škorpiónmi, ktoré vraj tu vo Faya majú najsilnejší jed a hlavne ako je to s tými Khadafiho mínami, kadiaľ vieme prejsť...  Náčelník, ktorý sa mi predstavil ako Issa Abdel vie anglicky, čo je vo frankofónnom Čade ako keby zázrak a je milý, smeje sa na otázkach, lebo odpovede sú veľmi široké. Škorpiónov ani Harmatanu sa nebojí, to je súčasť ich života ako u nás v Tatrách lavína a medveď, vieme s tým akosi žiť. „Míny, vieš čo, zoberte si nášho človeka“ a potom v domorodom jazyku rozprávajú s Alím a výsledkom je že ideme ku guvernérovi dištriktu a dostávame človeka, ktorý nás cez mínové polia má previesť. Pôjde s nami minimálne týždeň, bude sedieť v prvom džípe a navigovať nás. Bude dostávať plat, jedlo aj vodu plus v mojom pohľade zaberá miesto v aute a pre mňa už neostalo miesto a musím ísť v kufri. Do prdele, natriasať sa týždeň v kufri. No míny Khadafi roztrúsil krajinou tak, že priveľa chýb spraviť nemôžeme. „Bol veľmi milý“ hovorím neskôr Alímu keď jeme baránka, ktorého obradne to ráno zarezal. Visel celý deň pred bránou a sedeli na ňom muchy ..no a teraz ho upečené jeme. Vakcinácia volám to, no baran je skvelý. „ Goroga! Prišli sem vybaviť gorogu“ odpovedá mi Alí. „Čo?“ niekedy slovíčka skomolí, neviem o čom točí. „Prišli vyplatiť mŕtveho“ takto sa to v Toubu robí. Ak sa nedohodnú začne klanový boj a vražda za vraždou. Musia vyplatiť mŕtveho a urovnať záležitosti. „Issa hovoril že si sympatický. Neznáša Khadafiho. Utláčal jeho klan v Líbyi. Preto pomohol“ premostí Alí z rozhovoru o vražde a platbe za ňu akokeby sa nič nedialo. Žiadne súdy, vybaví to rodina s rodinou. „Vieš, že tí dvaja v hnedých šatách to boli náčelníkovi otroci?“ Čo otroci v 21 storočí? No nie je to nádhera, toto totižto nie je film, ale reálny život. Sahara uchovala niečo čo bolo kedysi aj u nás, prastarý život založený na iných princípoch. Toto je obraz nedostupných oblastí Sahary kde sa stále žije ako keby v 8. storočí, podľa prastarých zvykov a islamského práva šaria. „Toubou sú tabu. Nemal si si s nimi začínať“ skončil náš rozhovor Alí a naše dobrodružstvo v Borkou týmto iba začalo. Tubu sú etnickou skupinou obývajúcou severný Čad, južnú Líbyu, severovýchodný Niger a severozápadný Sudán. Žijú buď ako pastieri a nomádi, alebo ako poľnohospodári v blízkosti oáz. Ich spoločnosť je založená na klanoch, pričom každý klan má určité oázy, pastviny a studne. Predstavujú len 2,4% z celkovej populácie Čadu. Tubu sa všeobecne delia na dve úzko súvisiace skupiny: Teda  a Dazagra. Hovorí sa o nich, že majú spoločný pôvod a hovoria jazykmi Tebu , ktoré pochádzajú zo saharskej vetvy rodiny nilosaharských jazykov. Život sa zameriava na chov  zvierat. Ich stáda zahŕňajú dromedáre, kozy, dobytok, somáre a ovce. Domáce zvieratá tvoria hlavnú časť ich bohatstva a so zvieratami obchodujú. Veľmi dôležitú rolu hrajú počas svadieb. Príbuzní darovaním domácich zvierat podporujú mladé rodiny a ekonomický status sa nemeria peniazmi, ale práve zvieratami.Zakazuje sa tu manželstvo medzi bratrancami a sesternicami, čo je postup bežný u mnohých moslimských etnických skupín v Afrike. Muž sa môže oženiť a mať viac manželiek podľa islamských zásad, ale v spoločnosti Tubou však táto prax prevláda len čiastočne.  Čad má viac ako 200 odlišných etnických skupín, ktoré vytvárajú rozmanité sociálne štruktúry. Koloniálna správa a nezávislé vlády sa pokúsili zaviesť národnú spoločnosť, ale pre väčšinu Čadčanov zostáva miestna alebo regionálna spoločnosť najdôležitejším vplyvom mimo najbližšej rodiny. Spomedzi nich vynikajú nomádi púšte, Tubu.  Foto: v krčme v Tibesti, pivo má ccca 50 stupňov