Cesta smrti na bicykloch Výlet z La Paz

Na našej expedícii Južnou Amerikou sme sa dostali do Bolívie. Ráno o 8:30 odchádzame z hotela v centre mesta La Paz do agentúry, ktorá nám už dlhé roky zabezpečuje kompletný výlet aj s večerou na bolívijskú Cestu smrti. Obliekajú nám ochranné nohavice a bundu, dostávame rukavice, chrániče na kolená, chrániče na lakte a prilbu. Bezpečnosť je prvoradá. Keď sme pripravení, jeden z našej partie si to rozmyslel a pridali sme na strechu autobusu ešte jeden bicykel. Výlet je naplánovaný tak, že za cyklistami pôjde náš súkromný zberný autobus, takže ak sa niekto unaví, môže nachvíľu pokračovať autobusom. S BUBO je tu aj taká možnosť, že ak chcete vidieť Cestu smrti, no nechcete ísť na bicykli je možné odviesť sa zberným autobusom a absolvovať celú trasu týmto spôsobom. Zároveň budú pre vás platiť rovnaké podmienky ako majú cyklisti. Dostanete navyše fotografie, natočené videá, olovrant a večeru (večeru formou bufetu), vstup do bazéna, možnosť sprchy a cool tričko o absolvovaní Cesty smrti. O 9:00 vyrážame z centra La Pazu na vrchol hory, kde má Cesta smrti prvý približne 20 km dlhý asfaltový úsek (ak v tejto časti chcete obiehať, tak jedine zlava). Dostávame podrobnú inštruktáž. Cestu smrti ide každý z nás (okrem BUBO sprievodcu) po prvý krát. Pravidelne zastavujeme na foto pointoch a čakáme aj na Bubakov v zbernom autobuse, fotíme a fotíme. Pokračujeme ďalej po asfaltovej ceste, ktorá má už známky nerovnosti a zvyšujeme opatrnosť. Zastavujeme sa pri toaletách (trochu na bolívijský spôsob, ale hlavne že sú) a dávame si sýty olovrant. Žemľa plnená vajíčkom, tyčinka, ovocie, voda alebo kola. Vyrážame ďalej. Naši štyria miestni sprievodcovia sú skúsení a skutočne vynikajúci parťáci. Jeden ide na konci, jeden na začiatku, ďalší nás fotia a natáčajú na video pri tomto zjazde a zároveň dohliadajú na nás a, samozrejme, počítajú nás. Po zjazde prvej časti presadáme všetci do autobusu, pretože nasledovný úsek je do kopca. Snažíme sa spraviť tento výlet čo najpohodlnejšie a naozaj, 99% času ideme skôr bez šlapania do pedálov...len sa spúšťame a brzdíme. Autobus nám zastavuje na začiatku tej najznámejšej obávanej trasy. Ešte cca 35 km trasa vedie cez Amazonský prales a zužuje sa na štrkovú až kamenistú (naše bicykle sú tomu prispôsobené), no je pomerne široká na to, aby sa na nej dokázali obísť dve autá. Skladáme bicykle z auta, dostávame ďalšiu už len krátku inštruktáž. V tejto časti sa obieha sprava. Ideme na to. Adrenalín graduje a začína pršať a počuť aj hrmenie. Skvelé...ako na objednávku. Každopádne, nie je to nezvyčajné, veď to je dažďový prales. Nikto to však nevzdáva, vypíname mobily a schováme ich radšej do autobusu, dážď silnie, a ideme na to. Sme mokrí do nitky a nad nami sa vylievajú v určitých úsekoch vodopády. Takže mokrí by sme boli tak či tak. Už teraz sa teším na všetky videá. Je to neskutočný zážitok. Sme mokrí, celí od blata, nálada je výborná, potužíme sa výbornou 52kou a ideme ďalej. Schádzame z nadmorskej výšky 4700 m do výšky 1200 m. Búrka prestala, ale na oplátku sa z hmly vynárajú krásne scenérie, ktoré sme dodnes videli len možno na National Geografic. Vzduch sa otepľuje a zhadzujeme postupne zo seba nepotrebné vrstvy. Zastavujeme sa v malej reštaurácii kvôli toaletám a možnosti krátkeho ziplinu ponad údolie, kde prichádzame totálne doblatení, premočení a pýtame si espresso. Po prestávke dokončujeme zjazd. Prichádzame do malej dedinky, kde na konci je base camp, a tam je finiš. Je 16:00. Zhadzujeme zo seba už len chrániče. Je už poriadne teplo. Sme zdravo vyčerpaní aj vytrasení. Ulovili sme ďalší super zážitok a myslím si, že sme zase trochu stmelili skupinu. Čaká nás večera formou bufetu. Špagety, ryža, výborné kura, ovocie, zelenina, hranolky. Nápoje sú za poplatok, alko aj nealko. Dole na nás už čaká bazén. Ozaj! Nezabudnite si na expedíciu plavky! Niekoľko krát ich využijete. Dostávame uteráky. Prístup do spŕch atď. Po cca 1.5 hod sa vydávame na cestu naspäť do La Pazu a cestu si spríjemňujeme malou autobusovou diskotékou a bolívijskými Singani. Z posledných síl otvárame dvere hotela, zalievame si kokový čaj, pripojíme sa na wifi a domov píšeme, že sme cestu smrti prežili. Zajtra nás čaká výstup na sopku a prechádzka Mesačným údolím. Lovenie zážitkov je fakt príjemná "droga". Tento výlet je pre tých, ktorí sa naučili bicyklovať. Starší aj mladší. Výlet by mali zvážiť tí, ktorí majú zranenia a zníženú pohybovú schopnosť, pripadne tí, ktorým by sa pri šmyku/zlom pohybe mohli prejaviť staré zranenia. Pri zjazde však radšej podceňujte svoje schopnosti a myslite na svoju bezpečnosť, a takto ulovíte s BUBO skvelý zážitok!