Los Uros a prechod Južnou Amerikou Z našej veľkej cesty

Nachádzame sa pri jazere Titicaca a ideme sa plaviť na ostrovy vyrobené z rákosia totora, na ktorých žijú ľudia pôvodných Indiánov Los Uros. Už počas cesty si nacvičujeme základné frázy z jazyka Aymara a hlavne pozdrav „Kamisaraki“, veď slušnosť káže pozdraviť. Už zďaleka nám mávajú žienky v tradičnom kroji a tešia sa z našej návštevy. Vystupujeme a víta nás samotný "El Presidente", ktorý s nadšeným vyrozpráva príbeh svojho ľudu. Po zaujímavej prednáške nás pozývajú do svojích domov. Kde sa učia deti? Kde sa skrýva zamilovaná mládež? Kde tu majú trochu súkromia? :)  Zvedaví klienti sa pýtajú na všeto, čo ich zaujíma. Na ostrovoch Uros, ktoré sa na najvyššom splavnom jazere sveta- Titicaca- nachádzajú, na nás čakalo ďalšie prekvapenie. Boli sme ešte pozvaní na pravú urockú svadbu a šťastným mladomanželom sme popriali nielen veľa šťastia, ale si aj s nimi zatancovali. Perfektným vyvrcholením dňa bola vynikajúca rybka - pstruh priamo z jazera Titicaca, o ktorom sa hovorí, že chutí lepšie než ryby v Nórsku. Je škoda, že sa nemôžeme zdržať dlhšie. Veď sme na veľkej ceste po krajinách Južnej Ameriky. Čo všetko sme mali možnosť doteraz zažiť? Hneď po príchode do Limy sme sa stali svedkami historickej udalosti - Lima po prvýkrát v histórii bola hostiteľom Panamerických hier. Túto médiami dokumentovanú udalosť využili miestni obyvatelia na masovú demonštráciu, my sme sa však napriek blokáde dostali na najstráženejšie námestie v Peru. Prvá noc, prvé pisco sour, prvé dojmy. Hneď ráno sme pokračovali do Cuzca, bájneho hlavného mesta Inkskej ríše. Vzduch nám síce zredol, ale my sme neváhali a navštívili najdôležitejšie ruiny v jeho okolí a obdivovali nádhernú koloniálnu architektúru v jeho centre. Áno, koloniálnu, keďže Španieli postavili svoje chrámy na inckých základoch, ktoré odolali aj tým najničivejším zemetraseniam. Ráno sme sa zobudili do nádherného dňa a pokračovali návštevou Svätého Údolia. Už vieme, ako sa pradie a farbí vlna, aj aké je tajomstvo za hustou čiernou hrivou Peruáncov do vysokého veku - generácie si ho odovzdávajú už po stáročia od čias Inkov. Mali sme možnosť obdivovať aj inkskú verziu skleníka v Moray, či fotogenické soľné polia v Maras. Z dedinky Ollantaytambo nás na záver dňa vláčik previezol až do Auguas Calientes, známeho aj ako Pueblo Machu Picchu. Túto noc mnohí nemohli spať nie kvôli nadmorskej výške, ale vzrušeniu z nadchádzajúceho dňa! A ten sa nám podaril na 120% - počasie ako na objednávku a magickosť tohto strateného mesta nenechala nikoho na pochybách, prečo Machu Picchu patrí medzi jeden z novodobých divov sveta. Ešte v ten večer sme sa vrátili do Cuzca na poslednú noc a skoro ráno sme vyrážali popri majestátnych Andách, naprieč Altiplanom, k jazeru Titicaca. Nálada v autobuse bola vynikajúca, veď už sa všetci poznáme, aj keď kyslík nám v pľúcach stále chýbal a niektorých výška poriadne potrápila. Prešli sme Puno, prešli sme Los Uros a nasledoval prechod  do novej krajiny. Bol hladký a rýchly a nám nič nebránilo v tom, aby sme pokračovali v objavovaní inkskej ríše. Preskúmali sme oblasť Tiwanaku a večer nám už pod nohami ležalo najvyššie položené hlavné mesto sveta - La Paz. Vedeli ste, že Bolívia má hlavné mestá dve? Navštívili sme nielen najdôležitejšie námestie v Južnej Amerike (práve tu totiž začali boje o nezávislosť nad španielskou nadvládou), ale aj Mesačné Údolie, z ktorého sme mali možnosť vidieť najvyššie postavené golfové ihrisko, či El Alto, ku ktorému nás vyviezla lanovka. Z chudobnej Bolívie sme ráno preleteli do ekonomicky najsilnejšej krajiny v Južnej Amerike, moderného Santiaga de Chile. Pohárik vínka na najvyššej veži Južnej Ameriky - Costanera, chutí akosi lepšie. Večer sme zakončili večerou v reštaurácii, kam kedysi chodieval aj diktátor Pinochet. Ďalší deň na nás čakala prehliadka centra, odviezli sme sa lanovkou na vrch San Cristobal (kam sa odvážna štvorica vybrala peši), zoznámili sme sa s bohémskou štvrťou Patio Bellavista, obdivovali jeden z domov Pabla Nerudu (už vieme prečo mal dvojo dverí) a oslávili narodeniny jedného z účastníkov našej epickej cesty naprieč Južnou Amerikou, fantastickou večerou priamo v tejto štvrti. Dnes sa vám už ozývame z Buenos Aires, známeho aj ako Paríž Južnej Ameriky. Prešli sme sa proletárskou štvrťou La Boca, farebnou uličkou El Caminito, navštívili štadión, ktorý preslávil svetoznámy Diego Maradona - Boca Juniors, odfotili sa pri balkóne, z ktorého zdravila svoj ľud Evita Perón a navštívili katedrálu, v ktorej slúžil prvú svätú omšu Pápež František po svojom vymenovaní. Už vieme, čo označujú maľby bielych šatiek, aj ako chutí jazda cez najširšiu ulicu sveta, Avenidu 9 de Julio. Zajtra na nás čaká nemenej zážitkový deň. Ešte nás čaká jeden zo 7 prírodných divov sveta vodopády Foz do Iguazu a vzrušujúce Rio de Janeiro.