Dalsi Bubaci brazdiaci tento region. Fakt sme tu uz ako doma. Vsade nas poznaju. Po troska kostrbatom zaciatku v Kathmandu, kde sme vbehli do celostatneho strajku proti novej ustave sme vsetko dobehli a este aj mali stastie na veci, ktore su sice lakave, ale nedokazete ich naplanovat. Prvym takymto uspechom bol vychod slnka pri vyhlade na Annapurnsky masiv vratane posvatnej hory Machapuchare. A boli sme radi, pretoze potom sa nam uz Annapurny uspesne schovavali cez to vsetko, ze od Pokhary su len par desiatok kilometrov a za idealneho pocasia su vidiet z kazdeho kuta mesta. Mat nad sebou taketo velikany sa nikde inde na svete zazit neda. Predsa len vsetky osemtisicovky su tu v Azii a Nepal ich ma az 8 zo 14-tich. Stastie sme mali aj na rafting. Opat sme si rieku Trishuli uzili zo vsetkym, co k tomu patri. Adrenalin spravne vyplaveny, vizualne vnimanie okolitej krajiny uspokojene. Jazda na streche autobusu ako bonus k tomu. Dorazili sme do Chitwanu a tu nasa snura stastia pokracuje dalej. Sice je tu obrovske teplo, asi az take, ze si to doma neviete predstavit, ale aj tak uzivat si treba to, co je nam dane. Pri honbe za nosorzcami sme sa museli uspokojit s kolisavou jazdou na chrbte slona a krasnou chitwanskou prirodou, nosorozce sme nevideli. Nevesali sme vsak hlavu, program pokracoval splavom miestnej riecky Rapti, v pirogach vyrobenych z jedneho kusu kmenu. Niektorym nam vo vratkom clnku nebolo vsetko jedno, ale zvladli sme to a videli dvoch krokodilou, zdochlinara Marabu, Rybarikov, Vcelarikov, bociana, volavky a hlavne? Tam kde sme vystupovali z clnkov a zacali nas jungle walk sa v rieke chladil majestatny nosorozi samec. Trochu krvacal, takze asi po cerstvom boji s inym samcom, je teraz totiz obdobie parenia a tak si chlapci potrebovali nieco vydiskutovat. A inac? Hmmm jednu zo slobodnych ucastniciek zajazdu sme dnes takmer vydali. Zalubil sa nam do nej Mahout, mladenec ktory nam pohanal slona na dnesnom safari. Dostala snubny prsten upleteny zo slonich chlpov. Dlho sme rozmyslali…. Byt majitelkou slona nie je na zahodenie, baracik omietnuty kravskymi lajnami tiez nie je na zahodenie :o)Aj na klimatizaciu by sme sa asi poskladali. Nakoniec sme sa vsak pri carovnom kupani zo slonami rozhodli, ze predsa len sme sa zalubili viac do slona ako do jeho mahout, plus India naozaj laka a tak z chitwanskej lasky nic nebude! Cele sme to tu v Chitwane zakoncili palicovymi tancami miestneho etnika Tharu, kde nas ladnymi pohybmi na podiu reprezentoval uz takmer neoficialne vyhlaseny mascot naseho zajazdu Oto :o) V mene rovnej dane vas vsetkych doma pozdravujeme. Je nam velmi teplo, ale mame sa fajn a to je podstatne. Zajtra po rodisku Buddhu prichadza incredible India!
