Jarash, Jordánsko

Upršané ráno pri Mŕtvom mori nám dnes veľmi neprekáža, pretože sa vydáme na sever Jordánska hľadať krásu v biblickej krajine Gileadu tam, kde zo zelenej a zvlnenej krajiny vyrastajú ruiny starovekého mesta Gerasa. Dnes ho voláme Jerash alebo Džeraš, ak chceme, a ide o najfantastickejší súbor rímskych pamiatok na celom Blízkom Východe. Ak by Jordánsko nemalo svoju Petru, davy by prúdili sem do Jerashu. Takto ho mnohí obídu nevediac, akú chybu spravia. My o Jerashi dobre vieme, že stojí za to, a tak sme tu. Počasie sa mení každých päť minút a kým raz na Hipodróm dopadajú ťažké kvapky dažďa, o chvíľku ich kamene zohrievajú slnečné lúče. Jerash bol kedysi miestom na rímskej ceste Via Traiana a o jeho dôležitosti svedčí aj fakt, že tu v roku 129 prečkal zimu rímsky cisár Hadrián. Presne ten, ktorého vilu nájdete v Tivoli, neďaleko Ríma. Medzi rímskymi cisármi bol známy ako cestovateľ a kým mnohí iní panovníci si užívali prepychové paláce na Palatíne, Hadrián cestoval po celej ríši, aby na vlastné oči videl, čo všetko Rím dosiahol. Jeho oblúkom vojdeme do starovekého mesta. Hneď začína ožívať pred našimi očami. Hipodróm je prázdny, no kedysi sa tu pretekalo na konských záprahoch a trhoviská pri Oválnom námestí tiež zívajú prázdnotou. Ak poznáte Pompeje, tak Jerash sa u vás zapíše veľkými písmenami. Nazrieme do divadla, vypočujeme si zvuk gájd, ktorých tradíciu tu nechali Briti počas mandátu, a vyšliapanou cestičkou kráčame nad mestom, aby sme si užili panorámu. Februárový Jerash je živý, naplnený zelenou farbou, prenikavou zelenou, že silnejší odtieň už azda ani neexistuje. V bujnej tráve sa objavia žlté hlavičky kvetín a všetko má krásnu atmosféru. Cez leto bude Jerash sivý, žltý a na jeseň vypálený od žeravého blízkovýchodného slnka. Viete, kde v Jerashi hľadať najkrajšie byzantské mozaiky? My áno! Napokon vojdeme do Artemidinho chrámu a pohľadáme hýbajúci sa stĺp. Kto vie ako by Jerash vyzeral, nebyť katastrofálneho zemetrasenia z roku 749. Možno by neexistoval vôbec a zemetrasenie ho zachránilo pre náš vek a možno by jeho ruiny patrili medzi najkrajšie na svete. Je zvláštne kráčať po hlavnej ulici Cardo Maximus. Ešte stále tu nájdete poklopy od kanalizácie, vyjazdené koľaje od vozov, a chýba len voda vo fontánach a ľudia. Jerash sme si vychutnali a pred odchodom ešte nakúpime zopár jordánskych suvenírov, vypijeme šťavu z granátového jablka, kávu s kardamónom, či čaj s mätou a plní zážitkov zlezieme cca 1200 výškových metrov až k brehom Mŕtveho mora.