Beduíni v Jordánsku

Petra, to je pojem známy. Beduíni? Ten už menej. Dnes, popri objavovaní všetkých kútov Petry, som sa sama seba spytovala - ako je možné, že pôvodní obyvatelia Petry - Beduíni - boli schopní spokojne žiť v takto suchej, neúrodnej, ale mystickej Petre. O vode nehovoriac. A viete čo robí Bubo? Na takéto otázky loví odpovede na každom jedinečnom zájazde. S pôvodným Beduínom, Albdoulom, sme sa dnes poobede počas zostupu z Ad Deir (približne 850 kamenných schodov nahor k mohutnému kresťanskému kláštoru!) zoznámili pri výbornom mätovom čajíku (približne 850 kamenných schodov nahor k mohutnému kresťanskému kláštoru!), ktorý nám porozprával o ich premyslenom vodnom systéme v horách vysokých ako môžete vidieť na fotke. Zásobovanie beduínskych domácností pitnou vodou je zložitý, ale veľmi inteligentný proces vyrobený holými rukami obyvateľov starej Petry. Ich bývanie pozostáva z hlbokých vytesaných skalných jaskýň a funguje na princípe drobných, ale dlhých, neustále klesajúcich kanálových ciest (úzkych potôčikov?), v ktorých sa celoročne zbiera dažďová voda. Tá sa potom čistí v skalnej “priehrade” a následne kumuluje v hlbokej, zväčša obdĺžnikovej kamennej diere. V týchto “zásobovačoch” sa už prečistená voda zbiera celoročne. Pre predstavu ich bežnej veľkosti - jedna z tých menších dier má objem okolo 2000m³, ale útvar zvrchu vyzerá plochou ako jedna menšia bytová obývačka. Beduíni sú múdri ľudia, do týchto dier vytesali aj schody z vrchu smerom nadol, aby sa mohli bezpečne dostať do hĺbky, ak by hladina pitnej vody bola príliš nízka. Síce sa od roku 1984 mnoho pôvodných domácich presťahovalo späť do blízkeho mestečka Wadi Musa, ale pre tých, ktorí ostali žiť tradičnou formou života v zákutiach najstaršej Petry tento systém funguje dodnes. Poctivo vyšliapať tých 850 schodov teda ozaj stálo za to...