Hidžázska železnica | Zážitky BUBO

V 18. storočí bola cesta do Mekky pre moslimských pútnikov z Osmanskej ríše veľmi náročná a nebezpečná. Hovorí sa, že kvôli spaľujúcemu púštnemu slnku a zlým hygienickým podmienkam sa z púte vrátili len 3 zo 4 pútnikov. Aj preto sa osmanský sultán a kalif Abdulhamid II. rozhodol, že Mekku prepojí železnicou s Damaskom v Sýrii. Výstavba trate začala v roku 1900 a dokončená bola o 8 rokov neskôr. Nekončila však v Mekke ale v Medine, druhom najposvätnejšom meste Islamu. Dôvod sa nám môže zdať trochu zvláštny - miestni beduíni sa obávali, že pokiaľ by vlaky mohli prísť až do Mekky, stratili by zdroj príjmov z prevážania pútnikov, ktorí sa pripájali k ich karavánam. Napriek tomu mala železnica úctyhodných 1464 km a vlaky na nej jazdili rýchlosťou 40 až 60 km za hodinu. 40 dňová cesta z Damasku do Mediny sa tak skrátila na 3 dni. Výstavba stála 430 kg zlata a prispievali na ňu moslimovia z celého sveta, nie len z Osmanskej ríše. Náboženská púť Hajj však nebola jediný dôvod, prečo sa sultán rozhodol postaviť železnicu v rozpálenej púšti. Druhým dôvodom mala byť rýchla preprava osmanských vojakov do Hidžázu (regiónu v dnešnej Saudskej Arábii) v prípade vzbury Arabov. Ako sa počas prvej svetovej vojny ukázalo, obavy Turkov boli opodstatnené a Arabi v roku 1916 naozaj povstali proti Osmanskej ríši. Spolu s legendárnym Lawrencom z Arábie útočili práve na vlaky, ktoré privážali zásoby osmanským vojakom bojujúcim v Medine...