Pokladnica v Petre

Zdá sa, že nie je dielom ľudskej tvorivej ruky, namáhavé spracovanie, ktoré podmanila úžasná fantázia; Ale zo skaly, ako keby vyrástlo čarovné kúzlo, večná, tichá, nádherná, jediná! ~John William Burgon~ Báseň, ktorá Vás ponorí do tajov bájneho mesta Petra v Jordánsku a navodí vo Vás atmosféru, ktorá vládne v tomto kráľovskom meste Nabatejcov. Starobylá Petra bola založené v 3. storočí pred naším letopočtom, patrila Nabatejcom, ktorí si ju zvolili za hlavné mesto svojho kráľovstva. Pôvodne mala táto oblasť slúžiť ako posvätné pohrebisko, no postupom času sa ukázalo, že poloha mesta je okrem iného ideálna pre obchod. Obchodovanie sa po niekoľko storočí stalo hlavnou činnosťou Nabatejcov, vďaka ktorej Petra rozkvitala a stala sa tak dôležitou križovatkou obchodných ciest medzi Arábiou, Egyptom a Sýriou. Petra najviac prekvitala v období pred dvetisíc rokmi, kedy tu žilo približne 30 000 obyvateľov. Mesto malo vybudovaný moderný zavlažovací systém, ktorý ľuďom umožňoval nielen prežiť, ale aj udržiavať okázalú záhradu s bazénom v centre mesta, pestovať plodiny, vyrábať víno a olivový olej. Archeológovia tu objavili zložitú podzemnú sieť, vďaka ktorej bol usmerňovaný tok vody v čase dažďov. Všetky tunajšie stavby, vrátane chrámov a amfiteátra, boli vytesané do pieskovca, a práve preto sa Petra stala svetovým unikátom a snom každého cestovateľa. Počas nášho BCA Training campu v Jordánsku sme sa v skorých ranných hodinách vybrali do Mojžišovho údolia (Wadi Musa), kde sa ukrýva tento novodobý div sveta. Môj sen o bájnej Petre sa stal skutočnosťou od momentu, kedy som kráčala prašnou uličkou údolia Siq. Presne týmito miestami kráčal v roku 1812 švajčiarsky dobrodruh Johann Ludwig Burckhardt, kedy objavil magické skalné mesto Petra, ktoré sa roky ukrývalo pred svetom v Šárskych horách. Na konci údolia Siq sa nám spomedzi skál vynorila azda najznámejšia a pre mnohých najkrajšia stavba celej Petry - Pokladnica "Al Khazneh". Budova je vytesaná priamo do ružového pieskovca a stala sa tvárou a symbolom tohto magického mesta. Počas dňa je Pokladnica najrušnejším miestom z celej Petry plné turistov, ktorí sa pred ňou fotia, využívajú Wifi zónu, miestni Vám ponúkajú odvoz na ťave, a práve preto je ideálne prísť v skorých ranných hodinách, či vrátiť sa tu na západ slnka, čo bolo aj naším plánom. Ešte predtým ako zapadne slnko na nás čakalo množstvo ďalších pokladov, ktoré čarovná Petra toľké roky ukrývala. Pokračujeme v našej ceste, prechádzame okolo Rímskeho divadla, ktoré bolo vytesané taktiež do skaly približne pre 3000 divákov. Po obsadení mesta Rimanmi bolo divadlo rozšírené na vyššiu kapacitu približne 8000 ľudí. Na kopci oproti sa nachádzajú Kráľovské hrobky: Palácová, Korintská, Hodvábna, Urnová (poradie zľava), ktoré sú vytesané do svahu hory Umm al-Amr. Schádzame Kolonádnou ulicou, lemovanou rímskymi stĺpmi, nachádzal sa tu miestny trh a bola hlavnou nákupnou tepnou v Petre. Po niekoľkých schodoch sa z ulice dostávame k zrúcaninám Veľkého Chrámu, odkiaľ zbadáte impozantnú stavbu, voľne stojaci chrám Qasr al-Bint, ktorý bol kedysi celý pokrytý mramorom, no dnes tu stoja už len jeho ruiny. Týmto sa dostávame na trasu „Monastery Trail“, ktorá nás po zdolaní 850 schodov zaviedla ku kláštoru Ad Deir. Tento úchvatný architektonický skvost je najväčšou vyrezávanou pamiatkou v meste s rozmermi výška 45 m a šírka 50 m. Úžasná atmosféra, pokoj, málo turistov, nádherné výhľady, to všetko nás privítalo po príchode k tomuto ďalšiemu pokladu Petry a uvedomili sme si, že ten výstup stál naozaj za to. Poobede sme sa vrátili k Pokladnici, aby sme si vychutnali pohľad na Pokladnicu z výšky na protiľahlej skale. Neverili by ste, ako sa zmení atmosféra tohto bájneho mesta, keď sa odtiaľ postupne vytratia všetci turisti. Ak sa chcete vybrať na výhľad bez sprievodcu, musíte sa vydať dlhšou trasou od Pokladnice smerom vpravo po ceste „Al-Khubtha Trail“, ktorá Vás približne za hodinu privedie strmým chodníkom hore nad Pokladnicu. My sme vyskúšali tú kratšiu, neoficiálnu, trošku náročnejšiu, naľavo od Pokladnice. Netreba sa báť riskovať, lebo to najväčšie dobrodružstvo začína, až keď prekročíte svoju komfortnú zónu. Prihovorila som sa malému 12 ročnému chlapcovi s menom Pasan, ktorý nás sprevádzal až na vrchol k beduínskemu stanu, keďže prístup bez sprievodu nie je povolený. Oznamuje o tom tabuľa na začiatku výstupu, a tak sme sa dohodli, že za 5 JOD na osobu nás vyvedie hore na kopec. Počas svojho skákania zo skaly na skalu, mi Pasan porozprával o tom, ako žije so svojou rodinou v jaskyni a so šibalským úsmevom sa mi priznal, že sa mu moc nechce učiť. Po 15 minútach zdolávaní niekoľkých kolmých stien a hustých kríkov sme dorazili do beduínskeho stanu na vrchu, odkiaľ sme sa mohli kochať pohľadom na majestátnu Pokladnicu. Beduín, ktorý sedel na kraji vysokej skaly, nám ponúkol tradičný čaj, ktorého šálku opláchol len tak lavóre. Bol už podvečer, slnko zapadalo za Pokladnicu, tak si viete predstaviť, koľko ľudí už z toho pohára v ten deň pilo :) Nevadilo nám to, lebo práve takéto momenty dodávajú hodnotu danému okamihu a robia pre nás cestovanie čarovným. Po dopití čaju a poslednom pohľade na Pokladnicu zhora schádzame dole po skalách a pomaly sa vraciame naspäť na parkovisko údolím Siq, v ktorom už nie sú skoro žiadni turisti, a my si vychutnávame posledné chvíle bájneho mesta.