Mojžišovo údolie, Jordánsko

Iba včera sme sa prehupli z chladného počasia na Slovensku do teplého Jordánska smerujúc rovno za jedným z divov sveta, ktorý dnes uvidíme. Reč je - ako inak - o preslávenej, no stále málo prebádanej Petre. Po skvelých raňajkách sa nasýtení presúvame ponad mesto Wadi Musa, teda “Mojžišovo údolie”. Tu sa nám naskytá krásna vyhliadka: ako na dlani si vychutnávame majestátny pohľad na pohorie vyčleňujúce Petru i na horu, kde sa nachádza hrobka Mojžišovho brata Árona. Nuž a čo nás čaká ďalej? Krásnymi odtieňmi červenej a žltej farby nás už nedočkavo víta údolie Siq. Všetky očakávania priam predčí slnkom vysvietená pokladnica Al-Khazneh. My tu však zďaleka nekončíme. Po ľavej strane prechádzame okolo divadla vytesaného do úpätia hory, na ktorej sa nachádza miesto obetovania. Po pravej ruke sa nám naskytá pohľad na kráľovské hrobky. Po chvíli vidíme v diaľke takzvaný Veľký Chrám. Prv než k nemu dorazíme zazrieme po pravej strane zvyšky byzantského kostola. Naľavo od nás sa nachádzajú pozostatky záhrad a bazénov. Tie dokonale vykresľujú, aké úžasné a “prešpekulované” systémy na zachytenie vody používali Nabatejci, teda prví obyvatelia tohto úžasného mesta. Tu by sme možno aj mohli skončiť, no BUBO je o lovení zážitkov a my chceme ísť ďalej stoj čo stoj! Šliapeme 800 schodov až ku kláštoru Ad-Deir, po ceste stretávame beduínov, ktorí nám ponúkajú svoje výrobky i osviežujúce nápoje. Zjednávame! My si kúpime vody a cestou späť nám pripravte dobrý čaj. Stúpame ďalej, už len kúsok. Odrazu sa nám potvrdzuje, že prepotené tričko stálo za to. Ad-Deir v celej svojej kráse a bez množstva turistov. Fotíme, spoznávame a relaxujeme. Avšak nie nadlho. Zážitkov totiž stále nestačilo, vstávame a ideme ešte vyššie, a to konkrétne k vyhliadke, kde sa nám naskytá krásna scenéria. V príjemnom vetríku sa pred nami vyníma vejúca vlajka Jordánska. Pod ňou stojí beduín a hrá na typickú píšťalku, v pozadí sa rozprestierajú šíre kopce jordánskej Petry. Zážitok ulovený!