Nórsko

Eidsvoll - nórska ústava Prečo Nóri oslavujú 17. máj?

Asi 50 minút severne od Oslo obchádzate mesto Eidsvoll, sotva ho uvidíte na google mapách, z pohľadu ekonomiky či geografie Norska je relativne bezvýznamné, je však veľmi významným mestom z pohľadu nórskej histórie. Hovorili sme o tom, že Nórsko bolo súčasťou Dánska v podstate od roku 1350 do roku 1814.

Po tom, ako sa Dánsko postavilo na stranu Napoleona počas napoleonských vojen a bolo následne spolu s Napoleonom v týchto vojnách porazené, víťazné mocnosti po dvadsiatich rokoch trvania napolenských vojen potrestali Dánsko tým, že mu zobrali Nórsko a pripojili ho k Švédsku ako poďakovanie za to, že Švédi počas vojen prebehli, zmenili stranu a významne prispeli k porážke Napoleona. Pritom švédskym nástupcom trónu bol Napoleonov maršal Jean Baptiste Bernadotte...

Malá odbočka, ktorá čosi hovorí o zmene, ktorou budúci švédsky (a aj nórsky) kráľ prešiel.

Po nastúpení na trón si okolie kráľa všimlo, že maršal Bernadotte odmieta pomoc pri kúpeli či obliekaní. Ani osobný lekár ho nevidel obnaženého do pol tela. Jean Baptiste Bernadotte, zakladateľ švédskej kráľovskej dynastie, ktorá vládne vo Švédsku dodnes (a v Nórsku vládla do roku 1905), mal ako nezmazateľnú spomienku svojej jakobínskej minulosti cez hruď vytetované: Smrť tyranom a kráľom!

To vtedy Nóri, samozrejme, nevedeli. Vedeli však, že chcú nezávislosť a krátke obdobie chaosu využili na to, aby v máji 1814 zvolali práve do Eidsvollu zhromaždenie stodvanástich významných nórskych mužov, ktorí 17. mája 1814 prijali nórsku ústavu, prvý dokument, ktorý ratifikoval a ktorý potvrdzoval Nórsko ako nezávislú krajinu.

Je paradoxom, že veľkým podporovateľom tohto boja za nezávislosť Nórska a za odmietnutie pripojenia k Švédsku bol dánsky korunný princ Kristián Frederik, ktorý sa aj zúčastnil stretnutia v Eidsvolle a na druhý deň po tom, ako Nóri prijali ústavu sa nechal zvoliť za nórskeho kráľa. Robil to, samozrejme, s cieľom zvrátiť vývoj, keď Nórsko bolo odňaté Dánsku a stať sa súčasne nórskym aj dánskym kráľom a takým spôsobom opäť zjednotiť tieto dve škandinávske krajiny.

To sa mu aj na istý čas podarilo, istý čas bol korunným princom Dánska aj nórskym kráľom, ale už v lete 1814 vypukla krátka vojna medzi Švédskom a Nórskom, v ktorej sa Švédi snažili presadiť a naplniť ideu pripojenia Nórska k Švédsku. Boli úspešní a po pol roku, na jeseň roku 1814, Kristián Frederik odstúpil z nórskeho trónu a Nórsko sa stalo súčasťou švédsko-nórskej únie. Kristián Frederik sa neskôr stal dánskym kráľom, ako Kristián VIII.

Norsko zostalo súčasťou Švédska až do roku 1905, ale vďaka ústave z Eidsvollu na celkom inom základe. Švédi túto ústavu rešpektovali a na rozdiel od faktu, keď ako súčasť Dánska bolo Nórsko len dánskou provinciou, do únie so Švédskom aj vďaka ústave vstupovalo ako rovnocenný partner.

Oslavy 17. mája

17. máj je dodnes najvýznamnejším dňom nórskeho roka. Podobne ako majú Američania 4. júla alebo Francúzi 14. júla, Nóri oslavujú 17. máj priam neuveriteľným spôsobom. Dodnes, rok čo rok, celé Nórsko 17. mája vychádza do ulíc, muži aj ženy si obliekajú kroje, deti majú svoje najkrajšie šaty a pochodujú mestom s nápismi Nórsko milujeme ťa, mávajúc nórskymi vlajkami. Všetci sa v tento deň utvrdzujú v presvedčení, že Nórsko je najlepšia krajina na život.

Najväčšie oslavy sa, samozrejme, konajú v Oslo, kde je tento sviatok venovaný najmä deťom. Deti sa ráno zídu v triedach, aby pochodovali mestom smerom ku kráľovskému palácu. Ich hrdí rodičia stoja v špalieri, mávajú vlajkami, kričia hurá hurá a z balkóna kráľovského paláca im celý deň máva kompletná kráľovská rodina.

Oslavy 17. mája Nóri sa začali už v roku 1815 v Trondheime, kde sa zišla úzka vplyvná a majetná skupina ľudí. Tradícia sa postupne rozšírila do ostatných nórskych miest. Dnes tak známy a populárny sprievod ako súčasť oslavy sa tiež prvý krát uskutočnil v Trondheime. Oslavy sa však samozrejme nepáčili kráľovi Karlovi Johanovi, 17. máj predsa neznamenali len oslavu ústavy, ale 17. mája 1814 bol aj zvolený dánsky princ Christian Frederik za nórskeho kráľa a teda znamenali aj pripomínanie si nórskej nezávislosti. Preto v roku 1828 aprievod zakázal. Nóri však jeho zákaz nerešpektovali a tak Karl Johan nechal sprievod v Kristianii (Oslo) rozohnať vojakmi.

Tento zásah svojou brutalitou vyvolal takú ostrú vlnu kritiky, že kráľ bol nútený od svojho zákazu ustúpiť. Oslavy 17. mája teda pokračovali. Postupne, keď Karl Johan opäť zmiernil svoju politiku voči Nórsku, sa nálada na oslavách upokojila a do popredia sa dostali aj motívy jari. Od polovice 19. storočia sa potom oslavy 17. mája stali zrkadlom politických sporov v Nórsku.

Od júna 1905 je Nórsko samostatným štátom, kráľom sa stal dánsky princ Carl, ktorý prijal ako nórsky kráľ meno Haakon. Nový nórsky kráľ Haakon VII. zvykol od 17. mája 1906 pochodujúcich zdraviť z balkóna kráľovského zámku Slottet. Tento zvyk je zachovaný kráľovskou rodinou dodnes.

K násilnému prerušeniu osláv došlo počas druhej svetovej vojny, keď nemeckí okupanti oslavy zakázali. Po vojne boli samozrejme oslavy 17. mája s veľkou pompou obnovené a opäť bola hlavným motívom najmä jednota a demokracia. V rokoch 1971 až 1972, keď sa aktuálnou stala otázka vstupu Nórska do ES, boli oslavy opäť zrkadlom rozporov v politike. Po nórskom odmietnutí vstupu sa oslavy opäť stali oslavami jari a akýmsi dňom detí. S rokmi sa oslava stala masovou, dnes je snaha, aby sa oslava týkala všetkých Nórov, bez ohľadu na vek, pohlavie, čí politické zafarbenie, alebo farbu pleti.

Nórska vlajka

Nórsku vlajku nájdete dnes na 17.mája úplne všade, no takto to nebolo vždy. Dnešná nórska vlajka existuje len od roku 1821. Keď Nórsko bolo v únii so Švédskom bolo vždy otázne, akú vlajku vôbec na oslavách použiť. Masovo sa používanie nórskej vlajky potom rozšírilo až koncom 19. storočia.

Dnes je pre Nórov 17. máj najväčším národným sviatkom a znamená najmä deň vlajky. Všade, kam sa dá vlajka pripnúť, aj je, zdobí všetky výklady, vo všetkých obchodoch dostať pre našinca kopu zbytočností vo farbách nórskej vlajky. Keďže samotný 17. máj potom prebieha tak, že väčšinu času trávia Nóri vonku, už týždeň dopredu sú v novinách predpovede počasia špeciálne na 17. máj. Nóri sú spolu vonku, húfne pochodujú, spievajú nórsku hymnu a iné národne ladené piesne, mávajú vlajkami, veľká časť najmä žien má na sebe tradičný kroj. Je celkom vtipné vidieť na ulici mladé dievčatá s účesom punkérov počas zvyšného roka bojujúce proti staršej generácii ako 17. mája naobliekané do tradičného kroja nadšene mávajú vlajkami a poslušne pochodujú.

Obľúbenou hudbou je najmä pochodová dychová a bubnová hudba. Tradíciou sú aj spoločné raňajky, najmä v menších osadách a mestečkách sa celá spoločnosť zíde v nejakých spoločných priestoroch, kde sa počas jedenia, takisto spieva, recituje, robia sa preslovy o láske k vlasti.

Takýmto spôsobom oslavujú najnórskejšiu, teda najlepšiu krajinu na svete.