Štátny sviatok, Nórsko 17. máj v Nórsku

17. máj je určite najväčším národným sviatkom v Nórsku. Čo sa vlastne 17. mája 1814 v Nórsku stalo, ako k tomu došlo, čo to Nóri oslavujú a prečo je pre nich tento deň taký dôležitý? A ako vyzeral posledný 17. máj? Oslavy 17. mája znamenajú pre Nórsko ako oslavu samostatnosti, tak aj definitívne víťazstvo konštitucionalizmu v krajine. Od roku 1380 bolo Nórsko, dovtedy samostatné kráľovstvo, zjednotené v únii s Dánskom. Postupne sa stávalo stále viac súčasťou Dánska a všetky centrálne úrady boli v hlavnom meste Kodani. Nórsko ale najmä od začiatku 19. storočia stále viac volalo po tom, aby sa niektoré úrady presunuli do Nórska. Išlo najmä o univerzitu a banku. V roku 1807 sa Dánsko počas napoleonských vojen pridalo k Napoleonovi, čo však poškodzovalo záujmy nórskej časti krajiny, ktorá bola úplne závislá od obchodu s s najväčším Napoleonovým nepriateľom, Anglickom. Pre Nórsko nastali ťažké roky a ozvali sa aj ojedinelé hlasy za to, aby sa Nórsko spojilo so Švédskom, ktoré od roku 1809 bolo súčasťou protinapoleonskej aliancie a snažilo sa o získanie Nórska. Toto sa mu konečne podarilo v januári 1814, keď sa Dánsko muselo vzdať nórskej časti krajiny, ktorú získal švédsky kráľ. Nóri, na čele s dánskym princom a miestodržiteľom v Nórsku Christianom Frederikom sa pokúsili zvrátiť osud Nórska a získať samostatnosť. Prvotné snahy dánskeho princa stať sa absolutistickým dedičným panovníkom, v Nórsku ale nenašli podporu a Christian Frederik bol konfrontovaný s požiadavkou Nórov o nastolenie ústavy. Na tieto požiadavky nakoniec pristúpil a nechal zvolať ríšsky snem, ktorého najdôležitejšou úlohou boli práve príprava a prijatie ústavy a voľba kráľa. 17. mája 1814 prijalo nórske ríšske zhromaždenie prvú nórsku ústavu a zvolilo dánskeho princa, regenta Christiana Frederika za nórskeho kráľa. Ústava obsahovala mnohé prvky z iných dobových ústav, ktorými bola inšpirovaná a samozrejme aj viaceré čisto nórske články. Celkovo bola ústava vysoko demokratickou a na dobové pomery získalo volebné právo vysoké percento nórskych mužov. Táto snaha Nórov o samostatnosť samozrejme nezostala bez odozvy a Nóri boli v lete 1814 pristúpiť na úniu so Švédskom. Budúci švédsky kráľ Karl Johan zase pristúpil na to, že po určitých zmenách si Nóri môžu ponechať ústavu a dostanú vysokú mieru samosprávy. Samozrejme bola ústava neskôr viackrát upravovaná a dopĺňaná, ale dodnes je platnou ústavou Nórska. A preto sa tento deň dodnes bujaro oslavuje. Nikdy v živote ste nevideli toľko červenej a modrej:)