Povaha Nórov | Zážitky BUBO

Mal som byť Nórom. Keď napadli Československo Rusi, mal sim sa o chvíľu narodiť a dostali sme z Nórska letenky " záchrany" Môj otec vtedy v Trondheime dokončil svoje Phd. , rozumel nórsky a mal na univerzite dvere otvorené, išiel by na istotu! A ja som mohol žiť v najbohatšej krajine sveta. Prechádzam Trondheimom, vychutnávam si organový koncert v Nidarose, v čistučkej rieke chcem loviť lososy, sledujem unikátny výťah na bicykle. Páči sa mi tu. Prečo sme sem neemigrovali? Je júl, najkrajší mesiac roka. Prší nám každý deň. Brunost (koži hnedý syr) sa nedá jesť, lutefisk je asi najhoršie vianočné jedlo na svete. Nórske rovnostárstvo nie je zdravé. Ochrana štátu je tak veľká, že najväčším problémom je ako si navoskovať sklznicu bežiek. Vyše 400 rokov na periférii dánskeho záujmu a potom ľudia 2. kategórie za švédskej nadvlády. Nekultúrni sedláci, žijúci v zime, kde je buď o polnoci svetlo, alebo o 14.30 už tma. Depresívne, úchylné filmy vypovedajú o vnútre Nórov najviac. No od nás Slovákov sa zasa až tak nelíšia. Tiež sme nikdy nemali vlastný štát a najkrajšia vec ktorú vlastníme je naša príroda. Jediné ospravedlnenie môjho otca môže byť to, že ropu našli Nóri až 5 mesiacov po mojom narodení.