Nórsko

Nórska kráľovská rodina História nórskych kráľov

Poďme si povedať niečo o nórskej kráľovskej rodine. Už sme spomínali, že Nórsko sa stalo nezávislým kráľovstvom v roku 1905 po tom, ako patrilo 90 rokov pod švédsku korunu a predtým približne 600 rokov pod dánsku. A v tom je nórska história do určitej miery podobná slovenskej, od hlbokého stredoveku Nórsko tiež nemalo samostatný štát a svoje hlavné mestá malo buď v Kodani, alebo v Štokholme.

To sa zmenilo v roku 1905, keď sa Nórsko v referende osamostatnilo od Švédska a v referende zároveň Nóri schválili, že budú monarchiou. Nóri žartujú, že sú pravdepodobne jedinou demokratickou monarchiou na svete, kde si samotní ľudia zvolili v referende, že chcú mať kráľa.

A následne sa nórskym kráľom stal dánsky princ, čo je ďalší paradox, pretože 90 rokov predtým Nóri bojovali o nezávislosť od Dánska. A keď tú nezávislosť získali, tak si za svojho kráľa zvolili práve dánskeho princa. Dôvod bol jednoduchý, línia nórskych kráľov takmer už 600 rokov neexistovala a keď chceli mať na čele hlavu pomazanú hlavu, teda vznešenú rodinu, na výber toho až toľko nemali.

Prvým novodobým nórskym kráľom sa tak stal kráľ Haakon VII (dánsky princ a syn neskoršieho dánskeho kráľa Frederika VIII, ktorý vládol v Dánsku v rokoch 1906-1912 so švédskou princeznou a dcérou švédskeho kráľa Karola XV.). Nórska kráľovská rodina je tak skutočným mixom škandinávskej kráľovskej krvi.

Haakon VII. vládol v Nórsku od roku 1905, počas oboch svetových vojen až do roku 1957 a považujú ho za otca nórskej štátnosti, keď svojím príkladom budoval charakter nórskeho štátu. Napriek značným právomociam daným ústavou sa zdržiaval zasahovania do chodu štátu a plnil skôr ceremoniálne funkcie. V roku 1940 odmietol uznať nemeckú okupáciu a na rozdiel od dánskeho kráľa volil útek z krajiny a spoluprácu s exilovou vládou vo Veľkej Británii. Za manželku si zobral britskú princeznú a vnučku kráľovnej Viktórie Maud, jej socha dodnes stojí pred kráľovským palácom.

Haakona VII. vystriedal na tróne jeho jediné dieťa Olav V., ktorý vládol do roku 1991. Nóri ho milovali, dostal prezývku folkekongen (kráľ ľudí) a Nóri si ho zvolili v ankete v roku 2005 za Nóra storočia. Bol skvelý atlét. Skákal na lyžiach na Holmenkollene, plachtil na jachtách v roku 1928 získal zlatú medailu na LOH v Amsterdame. Plachtil ešte vo vysokom veku.

Jeho manželka Märtha Louise zomrela ešte v roku 1954 a tak celé obdobie na tróne prežil ako vdovec. Vždy vystupoval veľmi ľudovo. Odmietal jazdiť autom, ktoré si sám šoféroval, vo vyhradených pruhoch a počas ropnej krízy v roku 1973 sa na Holmenkollen vozil s Nórmi metrom. Na otázku, či sa nebojí pohybovať sa po Oslo bez bodyguardov, odpovedal, že on má štyri milióny bodyguardov.

Súčasný kráľ Nórska

Po jeho smrti v roku 1991 sa stal nórskym kráľom súčasný kráľ Harald V. V číslovaní kráľov nadväzujú Nóri na tradíciu spred 600-700 rokov, a preto už ak je on Harald V, tak si môžete byť istí, že v minulosti v hlbokom stredoveku v Nórsku žil kráľ Harald IV.

Král Harald sa stal kráľom v roku 1991, v čase nástupu na trón mal 54 rokov a za svoj slogan pre vládu si zvolil heslo Všetko pre Nórsko a treba povedať, že svoj cieľ naplnil. Harald sa stal nesmierne obľúbenou hlavou štátu a dnes po viac než 30 rokoch vlády je v krajine obľúbený a aj extrémna ľavica, ktorá by prípadne zvažovala zrušenie monarchie a zavedenie republiky, nespochybňuje veľmi pozitívny vplyv kráľa Haralda na Nórsko.

Kráľ Harald má za manželku kráľovnú Soniu, ktorá má v princípe len ceremoniálne pravomoci. Postavenie nórskeho kráľa je ešte slabšie než postavenie slovenskej prezidentky alebo slovenského prezidenta a jeho úlohou je najmä reprezentovať krajinu navonok, symbolické otváranie nórskeho parlamentu a podobne. Možno aj preto, že sa kráľ a kráľovná nezapájajú nijakým spôsobom do politických diskusií, zostávajú nadstranícky a rešpektovaní celým národom.

Kontroverzná Mette Marit

Král Harald a Sonia majú syna, korunného princa Haakona. A ten – spolu so svojou manželkou Mette Marit – vytvorí nový kráľovský pár. Korunný princ Haakon sa narodil v roku 1973.

Keď sa s Mette Marit brali, boli vtedy veľmi obľúbení. Boli symbolom toho zdravého nórskovstva, pôsobili veľmi skromne, veľmi milo a veľmi ľudovo. Treba povedať, že dnes sa čoraz viac otvárajú nožnice medzi starým svetom, ktorý symbolizuje král Harald či kráľovná Sonia, manželský pár, veľmi skromný a mimo sveta celebrít, a medzi novým svetom, ktorý symbolizuje korunný princ Haakon s Mette Marit, oveľa viac zvyknutí pohybovať sa v svete reflektorov, vo svete médií, vo svete módnych značiek. A niektorým Nórom možno trošku prekáža zmena, ktorú prináša budúci kráľovský pár. Takáto zmena je normálna. Prechádza ňou každá generácia a celkom určite Haakon s Mette Marit budú dobrým kráľovským párom.

Keď korunný princ Haakon oznámil svoj vzťah s dnešnou korunnou princeznou Mette Marit, treba povedať, že aj v liberálnom Nórsku tento jeho nový vzťah predstavoval pomerne dosť veľkú výzvu pre verejnosť. Korunný princ Haakon predstavil Mette Marit s tým, že je žena, ktorá už má za sebou dlhší vzťah a zo vzťahu má aj nemanželského syna, ktorého budú vychovávať v novom vzťahu spolu. Chvíľu na to sa na verejnosť dostala informácia, že tohto syna má s človekom, ktorý bol súdený za obchodovanie s drogami a strávil aj pomerne dosť dlhý čas vo väzení.

V ďalšom kroku sa aj Mette Marit priznala, že počas tohto obdobia vyskúšala rôzne drogy a prešla rôznymi skúsenosťami, že to veľmi ľutuje a všetkých vyzýva, aby to nerobili, ale že jednoducho je to minulosť, ktorú nezmení. Až keď sa v bulváre zjavili informácie, že Mette Marit hrala aj v lesbických pornofilmoch, kolotoč sa zastavil a špekulácie sa ukončili. Kráľ Harald s kráľovnou aj nórska verejnosť sa k novému vzťahu postavili veľmi pozitívne, cenili si úprimnosť a lásku týchto dvoch mladých ľudí. A teraz, po 20 rokoch je ich vzťah symbolom lásky ako z filmu.

Haakon a Mette Marit majú dve spoločné deti. Korunnú princeznú Ingrid Alexandru, budúcu kráľovnú, a syna Sverreho Magnusa, ktorý je tretím nástupcom v poradí po svojej staršej sestre.

Najdiskutovanejšia členka rodiny

Veľmi zaujímavou postavou nórskej kráľovskej rodiny je princezná Märtha Louise, sestra Haakona a dcéra súčasného kráľovského páru. Dnes päťdesiatročná pani je asi najdiskutovanejšou členkou nórskej kráľovskej rodiny. Študovala psychoterapiu a neskrýva vieru v silu meditácie. Dlhé roky prevádzkovala školu pre komunikáciu s anjelmi, kde sa snažila riešiť psychické problémy ľudí tým, že im umožní komunikovať s anjelmi.

V roku 2002 sa vydala za výstredného nórskeho spisovateľa a umelca Ariho Behna, s ktorým sa rozviedla a on o tri roky neskôr spáchal samovraždu. V súčasnosti je vo vzťahu, a to je čosi, s čím má už nórska verejnosť, vláda a nakoniec aj kráľovský pár problém, s Durekom Verrettom, ktorý je americký, ako on sám o sebe hovorí, alternatívny terapista. Sám seba označuje za šamana, za človeka, ktorý údajne je schopný vlastnou mysľou v princípe meniť človeka.

Jeho vyhlásenia často vyrážajú dych a hoci nórski politici sa nevyjadrujú zvyčajne k členom kráľovskej rodiny, tu boli viackrát nútení, keď napríklad hlásal, že za rakovinu si deti môžu sami a on je schopný očami deti z rakoviny liečiť. Počas covidu predával špeciálne medaily a hovoril, že každý, kto si medailu kúpi, bude pred covidom ochránený. Tvrdí, že sa mu len plní proroctvo mamy, ktorá mu už v útlom detstve prorokovala, že sa stane členom nórskej kráľovskej rodiny. A on už dva roky pred pádom dvojičiek vedel, že dvojičky padnú, ale o tom nikomu nehovoril, lebo nemá právo zasahovať do osudu ľudí. A tak.

Tých podvodov, ktoré on urobil, je naozaj požehnane. Už pred príchodom do Nórska bol v Kalifornii ženatý s Češkou Žanetou. Ich štvorročný vzťah sa skončil tým, že ju tesne pred rozvodom nahlásil polícii za nelegálny pobyt, ju deportovali a on následne tvrdil, že ho len využívala. Potom žil osem rokov vo vzťahu so svojím masérom, ktorý ho po rozvode opísal, že je brainwasher, že vymýval mozgy a je veľmi násilný a veľmi žiarlivý. A vlastne každý, kto s ním, s týmto šamanom, nejaký čas strávil, označoval ho tými najhoršími slovami, aké si človek vie predstaviť. Verrett sa bráni tým, že Nóri ho odmietajú prijať, lebo je černoch a Nóri rasisti.

V každom prípade platí to, že nórska kráľovská rodina je v krajine veľmi obľúbená. Že to nie je samozrejmosť, to vidno pri porovnaní so susedným Švédskom, kde je súčasný kráľ Karol Gustaf považovaný skôr za takého poloalkoholika, polokasanovu a sukničkára, ktorý nemá veľký rešpekt a skôr je ľuďom na posmech (dánska kráľovná Margaréta je zasa veľmi obľúbená, považovaná za veľmi inteligentnú, rozhľadenú a kultúrnu).

A tieto tri postavy, dvaja králi a jedna kráľovná, dnes vládnu v škandinávskych monarchiách.