Dialnica priatelstva vraj. Z Lhasy, ku Nepalskej hranici, az do Kathmandu. Vyse 900 kilometrov, z toho minimalne 700 v nadmorskej vyske nad 3000 metrov. Je mozne vobec takuto cestu nazvat dialnicou? A je priatelska voci cestujucim? Relativne ano, relativne nie :) Cina sa sice opat vytahuje a jej pokrok v Tibete okrem projektov hydroelektrarni a tazby nerastnych surovin, vystavby domov, zeleznice, posilnovanie obchodu, rozvoja cestovneho ruchu zahrna aj budovanie lepsej infrastruktury a teda aj budovanie ciest. Cestu Lhasa - Kathmandu z roka na rok nespoznavam. Stale dalej a dalej zajdete v pohodli a s dobrym soferom (Lhakba, ten nas, v tejto kategorii stoji na cele rebricka) aj s terennym autobusom. Ale dostat sa do polovice neznamena do ciela. Treba ocakavat zradu na kazdom kilometri, aj keby to malo byt 10 kilometrov pred cielom. Ja mam najradsej tie useky, ktore sa este len buduju, v objati najmladsich a najvyssich velhor na svete, tam, kde su si vsetci rovni. Je jedno ci mate vela penazi, ci ste cisty poumyvany Slovak (noc v Shigatse - na polceste - sme mali velmi komfortny hotel), ci ste spinavy a nemajetny Tibetan, ci ste v praci manazer, alebo trhac listkov v divadle, ci zena, ci chlap, ci chory, alebo vitalny... V pripade vyskytu komplikacii osudu neunikne nik. Ak sa Vam npr. pokazi autobus, alebo cestu zacnu asfaltovat v den, ked prechadzate vy (Cinania idu za svojim. Buduju a buduju. Aj na Everest Base Camp vedie 100 km asfaltoveho povrchu. A takto aj tyzden zdrzania akehokolvek dopravneho prostriedku je zanedbatelny oproti vyssiemu cielu vystavby na "Friendship Hwy."), zruti sa svah a s nim aj kus cesty, hladina v riecnom brode stupne, alebo sa byrokrati rozhodnu uzatvorit hranicny prechod... Nikto nema prednost. Ale prekazky prinasaju zazitky a napriklad noc v nadmorskej vyske 4350 metrov nad morom je uzasna, pijete caj s Tibetanmi, utulny hotelik zakuri briketami z jacieho trusu, date si chutne zemiakove momo, obleciete este jednu vrstvu a z miesta, odkial je mozne vidiet aj Mt. Everest, vybehnete do noci sledovat cistu oblohu a hviezdy. A ak mate chut, podelite sa o dojmy s priatelmi, frajerkou, rodicmi, surodencami a kolegami. China Mobile ma pokrytie takmer vsade. Je to az zarazajuce, aky pokrok sa na strechu sveta dostal. Smutok na srdci, alebo zovrete paste a vystrety ukazovak? Opat zmiesane pocity, ale take, ktore treba zazit. Je to cesta cez prekazky, cesta zivota a zberatelska odysea. Zbieranym artiklom su zazitky a kazdy, kto tuto cestu s nami presiel to vie a intenzivnejsi zivot nie je len fraza z katalogu cestovnej kancelarie. Vsetky nastrahy sme prekonali aj my teraz (ako inac :)) a po prekroceni Mostu priatelstva, po vybaveni formalit, opusteni Ciskeho byrokratickeho systemu, vhupli sme do chaotickejsieho, ale o to uprimnejsieho Nepalskeho (zlacneli viza mimochodom - a ani sme nemuseli zjednavat :)). Pocasie prialo a mohli sme si dovolit aj najlepsie vyhlady na zelene terasovite policka s ryzou, mohutne skaly so stuzkami vodopadov, pereje rieky v kanone - zo strechy nasho BUBO nepalskeho autobusu. Dorazili sme. Seba, aj do Kathmandu. Ale po prvej noci sme opat na nohach a nestaci nam vysok. Leteli sme vyssie ako najvyssie sedlo na nasej ceste cez Tibet (Gyatso-La 5224 mnm.). Dnes rano sme sadli do lietadla a vyleteli nad oblaky a zadivali sa ako na rozlucku - na Himalajsky masiv osemtisicoviek. Pocasie zatial praje, slnecny den v Kathmandu je ako za odmenu. dobre jedlo, mili ludia, fascinujuca suhra budhizmu a hinduizmu a nadherne chramy. Jaj aha, a samozrejme skvele kolace v pekarnach a miesane drinky v Tom and Jerry (o chvilku mame zraz). Pozdravujeme vsetkych doma. Polcas cesty nadisiel, mame rovnake odhodlanie aj nadalej.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
