Guayanske dobrodruzstvo pokracuje

P

Peto H. z BUBO

Europsku uniu opustame vo velkom style - na potapajucej sa lodi. Vlastne ani nie tak na lodi ako na clne plnom batoziny s 16 pasaziermi, do ktoreho prudom natekala voda. 'Asistent kapitana' s kyblom v ruke nas sice popri vylievani vody uistoval ze 'there is no problem', ale akonahle sme zbadali, ze aj miestne tety zacinaju byt neiste, rozhodli sme sa na hranici presedlat. To sa samozrejme nepacilo danemu prepravcovi, ktory sa vehementne usiloval udrzat nas na palube. V tejto casti juznej ameriky je turistov ako safranu, a tak sa mu ani nedivim, ze nechcel prist o lukrativny kseft. Nakoniec nas zachranil colnik, ktory sa prisiel pozriet co je to na mole za humbuk. Hranicnu rieku Maroni do byvalej holandskej guayany sme nakoniec prekrocili v clne, ktory sa zvladol udrzat na hladine a my sme mohli pokracovat na nasej ceste do hlavneho mesta krajiny Paramariba. Surinamske taxiky nas privitali na lavej strane cesty, kedze tato najmensia krajinka juznej ameriky si okrem holandskeho a francuzskeho nesie aj britske dedicstvo. Aj napriekt tomu, ze ma Surinam asi polovicne HDP na obyvatela ako vedlajsia Francuzska Guiana nas prekvapili na vacsine trasy kvalitne a novucicke (cinske) cesty a moderny vozovy park, za ktory by sa nemuseli hanbit ani v Europe. V Paramaribe bolo od zaciatku vidiet, ze tu Holandania zanechali silnu stopy. Nielenze kazdy rozprava perfektnou anglictinou a nie je problem dohodnut sa, drevena holandska architektura v centre Paramariba patri k tomu najkrajsiemu co mozete v Juznej Amerike vidiet. S jedinym rozdielom. Bez vsadepritomnych turistov. Ak aj budete mat stastie a nejakych stretnete, mozete si byt takmer isty ze to su Holandania. Prave oni tvoria drvivu vacsinu vsetkych navstevnikov Surinamu. Surinam je dychberuca, prekrasne farebna, roznoroda a neuveritelne zelena krajina. O tom sme sa mali sancu presvedcit pri nasej navsteve dazdoveho pralesa v narodnej rezervacii Brownsberg, kde sme za cely den stretli 11!!! inych turistov. Aj preto sme mali moznost nerusene sa okupovat priamo v dzungli priamo v 'zaclone' vodopadu Leo Falls. Na svete nie je vela takych miest, kde mozete v najznamejsom narodnom parku krajiny sklbit takmer dokonalu samotu s navstevou jedneho z najzachovalejsich pralesov sveta. Ten surinamsky sa povazuje za klenot Amazonie kvoli minimalnym zasahom do jeho celistvosti vzhladom na takmer absolutnu nepreniknutelnost. Len miestami je narusany nelegalnou tazbou zlata. Na jednom takomto mieste sa nam dokonca podarilo zastavit a hlavny 'kapo' nam ochotne ukazal cely princip takejto tazby. Fotaky boli samozrejme zakazane, kedze ide o ilegalnu aktivitu, proti ktorej surinamska vlada tvrdo bojuje. Nam sa to vsak podarilo. V Paramaribe vladla taka pohoda a jedlo bolo tak dobre (a lacne), ze sme seriozne zvazovali, ze nase pokracovanie cesty do Georgetownu v Guayane o par dni posunieme. To nam vsak prekazil nas sofer Justin, ktory nas vyzdvihol nadranom, aby ako blesk uhanal na hranicu s Guayanou, kde premava len jedina kompa denne a kapacita je maximalne 15 vozidiel. My sme to nastastie, aj vdaka jeho style jazdy ala Ayrton Senna (130km/h v dedine) zvladli a mozeme pokracovat v nasom dobrodruzste v jedinej krajine Juznej Ameriky, kde sa zaiste dohodnete po anglicky. Dovidenia holandsky svet, dovidenia Surinam. Guyana get ready, BUBO's coming for you ;)

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Surinam

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test