Paramaribo - tipy na nevšedné zážitky nadrogovaní chlapci z jávskej komunity

Paramaribo – UNESCO. Vystúpime v centre mesta, je 13.00 a strašidelné teplo. Nás partner nás pozýva na Parbo (národné surinamské pivo) vo veľkých fľašiach –konečne – a ľahký obed. Nemáme čas, máme natrieskaný program. Najprv so sprievodcom s modrými fúzikmi (v Reykjavíku som videl oranžové, ale modré to je po prvý raz), ktorý je ukrutným sympaťákom, prejdeme mesto. Celé drevené Paramaribo je pod patronátom UNESCO a je fakt pekné. Biely prezidentský palác, katedrála, ktorá je najväčšou drevenou stavbou sveta. Vedľa je parkovisko a z jednej strany je mešita a z druhej synagóga. Takto blízko to nie je nikde na svete. Mešitu sponzoroval Muhamad Alí (boxerista). Večer je centrum Paramariba nádherné osvetlené. Žije to tu, cítim civilizáciu a eleganciu, pritom temperament, aký dokáže vdýchnuť iba Afrika a v tomto prípade moroni a kreoli. Prejdeme mesto, nadýchame sa atmosféry a vyrážame na veľkú atrakciu – za riečnymi delfínmi. Riečne delfíny. Keď splavujem rieky sveta, napríklad Brahmaputru, Amazonku či posledné Mekong, tak vždy počúvam, že tu žijú riečne delfíny. No a nikdy som ich nevidel. Tu v Suriname ideme po rieke Surinam až k sútoku s riekou Commewijne River. Túto sme prekrižovali značne exotickým mostom na ceste z Francúzskej Guyany a ona oddeľuje jednotlivé departmenty Surinamu. Rieka Surinam je tu širokánska, neuveriteľné široká asi 20x ako Dunaj v Bratislave, 7 x ako Ganga vo Váránasí, jednoducho obrovitánska. Práve skončilo obdobie dažďov a rieka je plná vody. Slnko zapadá a naša motorová lodička skacká na vlnách rieky s brakickou vodou. Pri sútoku vidíme dve rozdielne farby vody. A vtedy vyskočia nad hladinu delfíny. Sú to druhé najmenšie delfíny sveta s ružovým bruškom a vraj ich tu žije viac než sto. My vidíme asi 7. A potom delfíny zmiznú a my ideme smerom k Atlantiku. No následne sa vraciame a zrazu sú okolo nás rodinky delfínov. Tmavé, ale aj úplne svetle. Vidíme ich asi 15, či 20 kusov a to opakovane. Je to vskutku úžasný zážitok. Jávska komunita. Potom vyrážame pozrieť Jávsku komunitu. Indonézia bola holandskou kolóniou a preto do Surinamu priviezli z Batávie na prácu mnoho Indonézanov. Teraz je ich kuchyňa preslávená- satay, naši goreng sú úplne bežnými jedlami a mnoho reštaurácii sa volá warung – čo znamená reštaurácia v Bahasa Indonesia. Jávania si uchovávajú svoje exotické zvyky, ktoré sa v samotnej Indonézii prestali už používať a práve tie si ideme pozrieť. Syn dôležitého člena dediny oslavuje dnes 1 rok a to sa musí osláviť. Zaplatili sme strašne veľa peňazí za to, aby sme mohli byť pri tom. Na jednej strane cesty sa koná “moderná” oslava narodenín s happy birthday to you. No na druhej strane sa v batikových šatách oblečení mladíci chystajú na predstavenie zabávať dedinu. Dedinka je vyše hodiny z Paramaribo a sme tu jediní bieli ľudia. Mladíkom dajú očuchať akési výpary, a zároveň začnú hrať na gamelan. Musím povedať, že to bola doteraz najlepšia hrá na gamelan akú som zažil a ja som bol nútený to počúvať desiatky hodín. BUBO je vyše 25 rokov najväčším predajcom Indonézie a keď nám ambasáda odovzdávala diplomy, tak vždy vyhrávali. Keď prišli preslávení umelci z Indonézie, musel som prísť. Na gamelan hrá aj mnoho Slovákov, ktorí sa do Indonézie zamilovali. Hrajú úžasné. No dnešný gamelan bol inou ligou, vesmírnou, zrejme africký vplyv a rytmus urobili ten rozdiel a bolo to úžasné. Tma je všade a na dedinskom dvore sa pred hudobníkmi z gamelanmi vytvorilo pódium. Na to vbehnú mladíci, ktorí sa sklonia k nádobkám, z ktorých ide hustý dym a začnú ten dym vdychovať. Nafetovaní mladíci sa následne hrajú na opice, predvádzajú rôzne kúsky. Aby si neublížili, strážia ich starí chlapi – staršinovia, ktorí požívajú evidentne značnú účtu. Okolo pódia je spústa dedinčanov, všetci sa prišli na vystúpenie pozrieť. Ti z daného domu sedia v kreslách, vedľa mňa postava asi 6 pubertiačiek a oproti pol dediny stojí a sleduje čo sa deje. Keď chlapci naskočia na malý bicykel a vrazia do druhých, všetci sa strašne smejú. Ide o ohromnú zábavu. Teda pre miestnych. Pripadá mi to ako vystúpenie mladíkov na zabavenie dediny a zároveň sa takto pozná temperament mladíkov, mladé dievčatá si vedia vybrať svojho milého a utuží sa vzťah aj medzi vystupujúcimi, ktorí boli rovnakého veku. Mne sa páči, že sme tu sami, že toto “vystúpenie” nie je turistické a málokto ho teda zažil. Bolo to ďaleko od Paramariba a zábava gradovala až ďaleko po polnoci.