Surinam – neuveriteľné informácie Najmenšia krajina Južnej Ameriky, kde šoféri nezrážajú srnky, ale jaguáre

Krajina, o ktorej nevie nikto kde leží. Vy viete? Opýtajte sa známych. To, že je Surinam položený na pevnine Južnej Ameriky uhádne promile z nich. Pritom ten názov poznajú. Najmenšia krajina kontinentu a mentalita národa. Indiáni, Holanďania, Indovia, Černosi, Jávania. Surinam má 9 či 10 národnosti, ale týchto 5 sú tými hlavnými. Surinam je zahalený tajomstvom. Najmenšia krajina Južnej Ameriky, krajina, kde sa rozpráva flámsky. Medzi tou brazílskou portugalčinou a španielčinou zvyšku kontinentu je to značne exotické. Aj keď oni skôr rozprávajú „takí takí“, teda oficiálne Sranan Tongo, čo je vskutku zvláštny kreolský zvyk. Keď som vošiel do Surinamu, pripadal som si ako keď v Afrike priletíte do bývalých portugalských kolónií, do Guinea Bisau či na Svätý Tomáš, ktoré sú kultúrnou úrovňou vyššie oproti zvyšku kontinentu. Surinamčania sú taktiež čistí, kultivovaní, elegantnejší. No treba povedať, že zároveň sú neuveriteľné zaspatí a doslova neschopní. OK, vzťahovať na celý národ určite charakteristiky je tendenčné. No zdá sa, že malá konkurencia vytvorila ľudí, ktorí naozaj takí sú - značne pomalí. O to viac sú vo svojej malosti presvedčení o svojej pravde. Nepripomína Vám to niekoho? V servise sú možno ešte horší než Slováci. Snažia sa, veď aj my sme snaživý a pracovitý národ. No akosi detaily zaostávajú… Vysvetlím. Všade na svete máte služby nastavené tak, že sa snažíte a za to dostanete tringelt. Takže čašník sa usmieva, doslova okolo vás tancuje. To isté sprievodcovia či šoféri minivanu. Tu nie. Každý druhý deň meníme šoféra a sprievodcu – nedokážeme si k ním vytvoriť žiaden vzťah. Oni ako keby to ani nechceli. Hmm. Aj u nás „peniaze kazia človeka“ a každý Slovák ich aj chce, ale zadarmo by bolo lepšie- lebo si zaslúži istoty. Zarobiť si vlastnou „nadprácou“? Ale takto sa ponížiť pchch.  Lokálna cestovka si odo mňa pýta údaje ako hmotnosť všetkých klientov, vyžaduje, aby sme mali všetky jedlá vopred zabezpečené, lebo inak sa nemáme šancu najesť a pod. Na tejto expedícii vybavujeme množstvo víz, množstvo preletov a keď ešte máme dodávať takéto hlúposti je to značne logisticky namáhavé. Pritom cestovka program mení do posledného dňa. Zmenia jednu vec a vôbec im nedôjde, že treba zmeniť na to nadväzujúce aktivity. Spolupracujeme s inou cestovkou už roky ale ja som teraz zmenil partnera – keď idem ja tak skúšam nové veci. No poviem vám slušný horor. Zadubenosť v malosti. Na toto si musia malé národy dávať pozor –no dá sa z toho von – iba maximálnou otvorenosťou. Myslíte že na Slovensku tým smerom ideme? A teraz hlbšie intro do duše Surinamčanov- možno s nimi niekedy dôjdete v styku. Keď trvám na to, že chcem navštíviť vnútrozemie, tak zistím, že na to cestovka potrebuje špeciálne znalosti –ďalších špeciálnych sprievodcov- stále ochkajú. Žijú v Suriname po generácie a ešte nikdy neboli ďalej ako 60km od pobrežia. No aj na prehliadku Paramariba, kde nás sprievodca odjakživa žije, potrebuje špeciálnych sprievodcov. Sám si netrúfa. V určitých úsekoch sa tvária, že všetko musí holandský sedieť. No zároveň tu žije príliš veľa Indov, aby sa zasa nehovorila úplná pravda, respektíve, aby sa fantázia pustila na plné obrátky. Potom už naozaj nikto nevie čo pravda je. Vzniká chaos, nedôvera, veci prestávajú fungovať v domino efekte. No to je aj výhoda – ak s tým rátate- je tu minimum turistov a Surinam je váš a stojí rozhodne za to! Aké sú hraničné procedúry? Do Surinamu prichádzame jedným z najkrajších hraničných prechodov. Na uzučkých motorových loďkách. Šoférujú ich hrdí Moroni, černosi, ktorých sem priviezli ako otrokov, ale oni utiekli do pralesa, kam sa nikto stáročia neodvážil. Zachovali si svoje zvyky z Afriky a hrdosť. Sú to čierne deti vody a na motorových člnoch sa pohybujú s neuveriteľnou istotou. Na strane Francúzskej Guyany nasadneme a po 15 minútach pristávame na druhej strane v Suriname. Predtým necháme lodičku zastaviť v centre Saint Laurante du Moroni a navštívime bývalé väznice a veľmi scénický černošský trh. Na vstup do Surinamu potrebujete víza, špeciálnu surinamskú kartičku, ktorá vám plápolá v páse a nesmiete ju stratiť. Kika pre ne letela do Amsterdamu. Tu meníme v Suriname naše dve auta za veľký autobus. Hmm, je to ťa klasická Toyota, ktorú domáci volajú 30 miestny veľký autobus, no v skutočnosti je to ideálne tak pre max 15 belochov. Nás je 10 a aj to musíme lepšie uložiť batožinu, aby sa nám išlo pohodlne. No hold sme zhýčkaní. Ideme taktiež prekvapujúco dobrou asfaltkou po ľavej strane cesty (vo Francúzskej Guyane sme boli v EU a jazdilo sa vpravo), na ľavej strane je džungľa, vpravo Atlantický oceán a divné názvy dediniek. Všade sa hrá futbal (nie kriket) a deti sa hrajú na Ruud Gullita či Nigela de Jonga. Na hranici sme vymenili eura či doláre za SND (surinamský dolár) v kurze 1 Euro = 7.8 SND. Pred desiatimi rokmi bol za 1 USD 3.5 SND, no ja si pamätám aj obdobie kedy bolo za dolár vyše 10 SND. Peniaze môžete vymeniť aj v jednom z množstva kasín v Paramaribo. Surinam vyváža bauxit (na výrobu hliníka), banány a krevety.  Čo je v Suriname príjemne, že kvalita rumu sa náramne zlepšila. Francúzska Guyana produkuje väčšinou ten biely dunihlav a radšej kvalitnejší rum dovážajú z Martiniku. Tu je to vlastná produkcia a nás hotel v Paramaribo je hneď vedľa fabriky na rum. Do mesta vchádzame vysokánskym exotickým pontónovým mostom – také čosi ste nikde inde nemohli vidieť- vraj najväčší pontonový most sveta. Rieka Surinam je v tejto časti úzka, no aj tak je to obrovská mäsa vody. Keď potrebujú, aby prešli veľké lode, most jednoducho posunú. Na uvítanie v Paramaribo si dávame pivo Parbo a v tom teple ide doslova o medicínu. V hlavnom meste žije vyše ½ obyvateľov Surinamu a so svojimi drevenými budovami zo 17 a 18 storočia ide o jedno z najfascinujúcejších miest celého kontinentu a UNESCO to samozrejme vie. Na jedlo si dávame Pom či je tiež typické surinamské sviatočné jedlo pečené v peci so židovskými koreňmi, veď židia pomáhalo Paramaribo budovať.  Veľká väčšina Surinamu je džungľa a ak sa niekde budú poriadať ekologicky zamerané dovolenky bude to sem. V džungli žijú opice, anakondy, kapibary, kajmany, tukany, jaguáre ... je tu všetko.Surinam je najmenšou krajinou celého kontinentu Južná Amerika a to čo sa týka rozlohy tak aj počtu obyvateľov. My v BUBO sme sem začali chodiť (ako obvykle)  dekádu pred ostatnými a tak Vás vieme zaviesť ďalej, omnoho ďalej než sa dostane bežný turista =)  Vrátili sme sa k pôvodnému partnerovi a toho si rok za rokom vychovávame a vzdelávame aby naši klienti videli a hlavne zažili viac. Surinam je dychberúca, prekrásne farebná, rôznorodá a neuveriteľné zelená krajina, stále ešte bez turistov.  Foto: Ľuboš Fellner. Naše dve loďky sa plavia džungľou Surinamu, slnko práve vychádza