Najmenšia krajina Južnej Ameriky

Ľ

Ľuboš Fellner, BUBO

Krajina, o ktorej nevie nikto kde leží. Vy viete? Opýtajte sa známych. To, že je Surinam položený na pevnine Južnej Ameriky uhádne promile z nich. Pritom ten názov poznajú. Najmenšia krajina kontinentu a mentalita národa. Indiáni, Holanďania, Indovia, Černosi, Jávania. Surinam má 9 či 10 národností, ale týchto 5 sú tými hlavnými. Surinam je zahalený tajomstvom. Najmenšia krajina Južnej Ameriky, krajina, kde sa rozpráva flámsky. Medzi tou brazílskou portugalčinou a španielčinou zvyšku kontinentu je to značne exotické. Aj keď oni skôr rozprávajú taki taki, teda oficiálne Sranan Tongo, čo je vskutku zvláštny kreolský zvyk. Prísť do Surinamu mi pripadalo ako keď v Afrike priletíte do bývalých portugalských kolónií, do Guinea Bisau či na Svätý Tomáš, ktoré sú kultúrnou úrovňou vyššie. Surinamčania sú čistí, kultivovaní, elegantnejší. No zároveň sú neuveriteľne zaspatí a doslova neschopní. OK, vzťahovať na celý národ určité charakteristiky je tendenčné. No zdá sa, že malá konkurencia vytvorila ľudí, ktorí sú značne pomalí. O to viac sú presvedčení o svojej pravde. V servise sú možno ešte horší než Slováci. Snažia sa, veď aj my sme snaživý a pracovitý národ. No akosi detaily zaostávajú… Vysvetlím. Všade na svete máte služby nastavené tak, že sa snažíte a za to dostanete tringelt. Takže čašník sa usmieva, doslova okolo vás tancuje. To isté sprievodcovia či šoféri minivanu. Tu nie. Každý druhý deň meníme šoféra a sprievodcu – nedokážeme si k nim vytvoriť žiaden vzťah. Oni ako keby to ani nechceli. Hmm. Lokálna cestovka si odo mňa pýta údaje ako hmotnosť všetkých klientov, vyžaduje, aby sme mali všetky jedlá vopred zabezpečené, lebo inak sa nemáme šancu najesť a pod., program menia do posledného dňa. Zmenia jednu vec a vôbec im nedôjde, že treba zmeniť na to nadväzujúce aktivity. No poviem vám slušný horor. Keď trvám na to, že chcem navštíviť vnútrozemie, tak zistím, že na to cestovka potrebuje špeciálne znalosti –ďalších špeciálnych sprievodcov. Žijú v Suriname po generácie a ešte nikdy neboli ďalej ako 60km od pobrežia. No aj na prehliadku Paramariba, kde náš sprievodca odjakživa žije, potrebuje špeciálnych sprievodcov. Sám si netrúfa. V určitých úsekoch sa tvária, že všetko musí holandsky sedieť. No zároveň tu žije príliš veľa Indov, aby sa zasa nehovorila úplná pravda, respektíve, aby sa fantázia pustila na plné obrátky. Potom už naozaj nikto nevie čo pravda je. Vzniká chaos, nedôvera, veci prestávajú fungovať v domino efekte. No to je aj výhoda – ak s tým rátate- je tu minimum turistov a Surinam je váš a stojí rozhodne za to! Hraničné procedúry Do Surinamu prichádzame jednou z najkrajších hraničných prechodov. Na uzučkých motorových loďkách. Šoférujú ich hrdí Moroni, černosi, ktorých sem priviezli ako otrokov, ale oni utiekli do pralesa, kam sa nikto neodvážil. Zachovali si svoje zvyky z Afriky a hrdosť. Sú to čierne deti vody a na motorových člnoch sa pohybujú s neuveriteľnou istotou. Na strane Francúzskej Guyany nasadneme a po 15 minútach pristávame na druhej strane v Suriname. Predtým necháme lodičku zastaviť v centre Saint Laurante du Moroni a navštívime bývalé väznice a veľmi scénický černošský trh. Na vstup do Surinamu potrebujete víza, špeciálnu surinamskú kartičku, ktorá vám plápolá v pase a nesmiete ju stratiť. Kika pre ne letela do Amsterdamu. Tu meníme naše dve autá za veľký autobus. Hmm, je to tá klasická Toyota, ktorú domáci volajú 30 miestny veľký autobus, no v skutočnosti je to ideálne tak pre max 15 belochov. Nás je 10 a aj to musíme lepšie uložiť batožinu, aby sa nám išlo pohodlne. No hold sme zhýčkaní. Ideme taktiež prekvapujúco dobrou asfaltkou, na ľavej strane je džungľa, vpravo Atlantický oceán a divné názvy dediniek. Na hranici sme vymenili eura či doláre za SND (surinamský dolár) v kurze 1 Euro = 7.8 SND. Pred desiatimi rokmi bol za 1 USD 3.5 SND, no ja si pamätám aj obdobie kedy bolo za dolár vyše 10 SND. Peniaze môžete vymeniť aj v jednom z množstva kasín v Paramaribo. Kvalita rumu sa náramne zlepšila. Francúzska Guyana produkuje väčšinou ten biely a radšej kvalitnejší rum dovážajú z Martiniku. Tu je to vlastná produkcia a náš hotel v Paramaribo je hneď vedľa fabriky na rum. Do mesta vchádzame vysokánskym exotickým pontónovým mostom – také čosi ste nikde inde nemohli vidieť. Rieka Surinam je v tejto časti úzka, no aj tak je to obrovská masa vody. Keď potrebujú, aby prešli veľké lode, most posunú. 

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Surinam

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu