Do Surinamu sme sa dostali z Francúzskej Guyany. Pohraničné mesto St.Laurent du Maroni na francúzskej strane leží 120 km od mora v ústi rieky Maroni. Budovy väznice z ktorej sa Motýľovi podarilo ujsť dnes prerábajú na ubytovne pre turistov. Zamávame Európskej únii a na úzkom člne sa dostaneme na druhú stranu. V Suriname sa jazdí vľavo, to by nebol problém, horšie je to s cestami, ktoré od odchodu Holanďanov v roku 1975 akosi zanedbávajú. Výnimku robí cesta Afobaka z hl.mesta Paramariba na juh do džungle k priehrade, ktorá vyrába elektrinu pre fabriku na výrobu hliníka Suralco. Prírodná rezervácia Brownsberg leží 130 km od Parba (ako sa tu hovorí hlavnému mestu). Len posledných asi 20 km cesty je skutočný adrenalín - kolesá sa šmýkajú v polmetrových koľajach červeného mazľavého bahna, z ktorého nás dostalo protiidúce auto s lepším obutím. Po troch hodinách jazdy sme sa dostali na plošinu Mazaroni, ktorá je síce len 500 mnm, ale ponúka krásny výhľad na jazero Brokopondo. Jedna z najväčších vodných priehrad na svete, na rieke Suriname zatopila do 1600 km2 pralesa v ktorom bolo 43 indiánskych osád. Kniha ČASU JE MALO A VODA STOUPÁ pútavo opisuje chytanie a sťahovanie ohrozených zvierat zo zatápaného územia. Podarilo sa nám tu vidieť tukany, kapibaru a Aguti zlatého - surinamského králika, množstvo obojživelníkov, najmä pestrofarebné gekóny a žaby. Najviac sme ale híkali keď popri nás preletel obrovský perleťovomodrý motýľ MORPHO s rozpätím krídiel až 15 cm. Asi sedem turistický dobre značkovaných chodníkov nás nasmeruje na vrchol Mazaronitop, k vodopádom Lero a Irene, alebo priamo k jazeru. Vo vodopáde, ktorý má meno po Leovi Robertsovi som zažil mimoriadny ukáž: kruhovú dúhu. Rukami som sa oprel o guľatý balvan vo vode aby mi sila vodopádu masírovala chrbát, keď som ju zbadal: mala asi dva metre a hýrila všetkými farbami, bola dole okolo mňa a žiarila - cítil som sa ako Stvoriteľ ktorý obklopený Gloriolou sa pozerá na Zem... Domáci sprievodcovia nám spravili PÍČ-NIČ a pred zotmením sme boli naspäť v civilizácii, ktorú reprezentovalo skvelé litrové Parbo-bier, ktoré nás priateľ Borek (bol v Timbuktu v Mali s Ľubom Fellnerom 4x) premenoval na PAŘBO. Zájazd s BUBO je skvelý, úprimne, každý deň je úplne iný a prekvapujúci. Veď toto čo som opisoval bol iba jeden jediný deň...
Dušan zo Žiliny
01.Sep, 22:41 2011
