Mestečko v džungli a lovenie piraní Ako kúsol môjho syna had

Apoera je ďaleko. Ďaleko od dnešného sveta. Nedá sa sem dostať a tak sem ani nikto nechodí. Nie je to ten bod, kde nikdy nikto nebol, no cudzinci toto miesto navštevujú zriedkavo. Ani dnes tu okrem nás niet nikoho a ani zajtra a ani o týždeň tu žiaden iný turista nepríde. Musíte totižto podstúpiť veľkú námahu, aby ste sa sem dostali, a niet ani dôvodu prečo. Poriadne sa tu nenajete – reštaurácie dnes prakticky neexistujú. Domorodci nevedia čo vlastne turista chce. Nedodržiavajú žiadne časy, žiadne dohody. Vy chcete uloviť piraňu? „Tak si ulov“ je odpoveď bez toho, aby sa niekto pohol. A ja práve nemám so sebou udicu... No pre domácich je lovenie piraní bežná vec a vedia, že piraňa nemá dobré mäso, má veľa kosti, a nedá sa poriadne jesť. „Načo je to dobre?“ No nato, že ja chcem proste chytiť piraňu, na to je to dobré!  Pri lovení piraní však potrebujem pomoc a  tú dostanem ťažko. „Jaguarov je tu veľmi veľa hneď za dedinou” hovoria, no ak chcete niektorého vidieť, tak povedia, zajtra. Mne sa tieto oblasti páčia, no asi som sám. Cítim tu ten zapadákov a viem, že tu sa dejú značne divné veci. Máme dvoch sprievodcov, jeden je ako keby šéf a kuchár, etnicky Ind, ktorý miluje jogu a je evidentne homosexuál. Taký prazvláštny mix. Druhý je etnicky černoch, ktorý sa smeje, je nezodpovedný, ale vie ohromné veľa vecí, je veľmi šikovný a fajčí marihuanu. Tento černoško zoberie lanko a háčik, navlečie na to kúštiček kože ryby, aby sa leskli, a hodí to do rieky, po ktorej sme prišli a v ktorej som pred chvíľou plával. Do minúty má obrovskú piraňu. Keď plávaš nesmieš mať náušnice, nesmieš mať prsteň, čokoľvek lesklé daj preč, piraňa útočí na lesklé predmety. „Oni kúšu tak rýchlo, že jednému obhrýzli celú ruku a on to necítil, iba dal ruku von z vody a tá ruka tam už nebola..” hovorí černoško, ako keby sa nič nedialo. “Prečo si ma poslal plávať?” pýtam sa. “No ty si bol cez deň, pirane útočia, až keď sa zvečerieva, a ty si veľký, a hovoril som ti, aby si sa metal, plával rýchlo, oni potom neútočia” ukľudnil ma. Ja som z vody vyšiel pred dvoma minútami a slnko je už riadne dole. Černoško nahodí nový háčik a opäť veľmi rýchlo chytí piraňu. Nemá žiadnu udicu, iba lanko a háčik, ktorý rozkrúti v ruke a hodí do tej kalnej vody ohromnej rieky, ktorá preteká džungľou. Aby nám demonštroval, čo za monštrum je táto obrovská piraňa, priloží ju ku kríčku a piraňa, ako nožnice z Hornbachu, odsekne kríček ako najlepšia mašina. Piraňa, to je kosačka na konáre. No do prdele, a ja som sa tu kúpal a tá rieka je evidentne plná piraní, ktoré sú 4x väčšie než tie, čo sme lovili v Azonskej džungli na juhu. Domáci nevedia, čo by s piraňami robili, Jano však uvarí halászlé z piraní, no dáme tam aj iné, lepšie ryby, a je to úžasné. Naviažeme hamaky - je tu na to taký prístrešok- a niektorí sa do nich zhodia a oddychujú. Štyria ideme s černoškom ku jeho kamarátovi, ktorý chytá z okolitej džungle hady a potom ich predáva do USA a do Európy. Prechádzame peši dedinkou, mestečkom, okolo futbalového ihriska a kostola. Kamarát povie “nemám nič, príďte zajtra” Do prdele, poviem si. No potom sa kamarát usmeje a dovedie nás dozadu, kde vyberie 3 bedne s hadmi. “Tento je jedovatý, prudko jedovatý. Tento zelený, ten iba kúše, no keď ťa kúsne, tak ti prereže tepnu a vykrvácaš, má vskutku ohromné zuby. A tento pytón, to je ešte dieťa” Drží pytóna za chvost a ten visí v úplnom pokoji. Dando, môj syn si to chce vyskúšať, prechytí maličkého šedého hada, no ako to urobí, ten sa zrazu vymrští, Dandov stisk sa mu asi nepáči a kusne Danda do ruky. Ten v panike hada zahodí asi 5 metrov od seba, ten preletí nad našimi hlavami a skončí pri múre domu. “Sorry, to som nechcel “ hovorí Dando, “ale strašne som sa zľakol, keď má pokúsol. Nevedel som uhnúť, bolo to tak rýchle” Ja sa pozerám na jeho ranu, dva zuby a krv na zápästí a ubezpečujem sa u “hadiarov”, že to bol naozaj pytón a teda, že to nie je jedovatý had. Našťastie jedovatý nebol. Jedovatého by som ti nedal držať” hovorí černoško a drží toho zeleného za hlavu a had je omotaný okolo jeho ruky v úplnom pokoji. “Vieš, to sú určité hmaty a ty sa ich musíš naučiť” Kamarát, lovec a priekupník s hadmi vyzerá inteligentne, v meste by mohol byť univerzitným profesorom, mi hovorí “Vieš, tu v džungli nemáme inú obživu, tak robím toto. Jedného hada predávam za 300 dolárov”  Foto: táto piraňa odkúsla okolité kríčky ako kosačka, Ľ. Fellner