Dilema dna: co sme mali vcera na veceru? Chutne to bolo, to uznal kazdy, ze take bufetove stoly boli dobrou volbou, lenze tabulka pod misou s masom hlasala bravcove, chutilo to vsak ako hovadzie. Teda, mne osobne to chutilo ako maso v omacke (po tolkych vajickach na ranajky uz chute delim na vajicko/to ostatne), ale nasi klienti - zdatni gurmani - 99 percent este rozoznava chute domova. Vraj hovadzie. Tak ako teda? Navyse, ako je mozne, ze v hinduistickom kralovstve sa moze posvatna krava ocitnut aj na tanieri? Po odpoved na tuto otazku som zasiel za panom Balramom Bhandarim, F&B manazerom nasho nepalskeho 4* hotela v Pokhare. G: "Namaste! Co ste vcera pripravili na veceru, to maso, to bolo bravcove, alebo hovadzie?" BB: "Namaste George. Bravcove." G: "Chutilo to ako hovadzie." BB: "Co ste mali na veceru? Barbeque dinner?" G: "Nie barbeque, specialny bufet, telefonovali sme o tom spolu." BB: "Uhm, to bolo hovadzie." G: "Na tabulke bolo napisane, ze je to bravcove." BB: "Je to mozne, je mi to luto, vonku sme predtym na grile robili bravcove, casnik akiste musel popliest tabulky." G: "Hovadzie teda. Uhm, uhm, uhm, aaa ako je mozne ze hinduisti pripravili hovadzie maso?" BB: "Turisticky binznis. Pre turistov je to legalne. Ja som tiez hinduista a konzumujem hovadzie. Ako by som mohol nieco podavat ludom na stol, bez toho aby som ochutnal, ci je jedlo kvalitne pripravene? Som hinduista, ano, ale praca je praca." G: "Vam take maso chuti?" BB: "Ano, aj ked doma by som ho nikdy nejedol." G: "Nepalska vlada ma udajne tvrde postihy proti zabijaniu krav kvoli ich konzumacii. V Kathmandu idu tvrdo po prstoch mnozstvu dodavatelom." BB: "My mame maso z Kalkaty (mesto na vychode Indie - pozn.), tam sa nachadza tovaren na spracovanie hovadzieho masa." G: "Ale tam su predsa tiez hinduisti..." BB: "Ano, ale aj krestania, budhisti, rovnako ako u nas." G: "Aj komunisti. Rovnako ako u vas." BB: "(smiech) Ano, ano." G: "Hovadzie pre turistu teda nie je v Nepale problem..." BB: "V Nepale nic nie je problem.", dodal s usmevom a zacali sme sa rozpravat o tom, ake sme mali rano so skupinou pocasie, ked sme sli na vyhliadku za mestom. Poviem vam, vstavalo sa tazko o 04:45 rano, ale akonahle sme sa vyviezli nad mesto do 1500 metrovej vysky (Pokhara ma okolo 850 mnm), zacalo sa mi pacit. Postavame v hluciku turistov v ocakavani, ze spoza mrakov po vychode slnka vykukne Rybi chvost, ale marne. Berieme to sportovo (pripominame si vsak genialny let k Everestu spred par dni) a v momente ked to chceme zabalit, zdrzi nas este vtip na margo entuziastickeho popisu vyhladu na vstupenke (btw. ze by mali v rana, ked je oblacnost, predavat listky s odlisnym textom) sa nam odhaluje kusok horskeho masivu. Neviete si predstavit ako sme si ten kustik hory (tipujeme, Annapurna III?) obklopenej davom mrakov zacali vazit! Ohladom pocasia si clovek nenavybera... Spoliehame sa na Chitwansky narodny park (uz zajtra), tam sa nam tie Annapurny dufajme este v zmensenej verzii na obzore ukazu. Zvysok dna bol ale prevazne slnecny, stravii sme ho aktivne: na lodickach, pesou turou, zostupom k vodopadom a do Sivovej jaskyne. Aj ked, mnohi (zhyckani Demanovskou ladovou) zapochybovali, ci tych 50 metrov vobec jaskyna bola. Po odpoved na tuto otazku sme zasli za manaze- :) Mame sa fajn. Aha, a dnes sa mi dvaja priznali, ze ich z raftu aj suplo do vody! Negujem tvrdenie o vysostne dobrovolnom kupani v Trisuli, heh. Vsetky vase pozdravy skupine odovzdavam a pripominam, ze na SMSkach ich najskor zastihnete 27.10. v popoludnajsich hodinach CET.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
