Červení Kméri a ich brutálny teror

Nachádzame sa v bývalej škole Tuol Sleng, prebudovanej na väzenie, počas krutovlády Červených Kmérov. Aj napriek vysokým teplotám už pri vstupe človeka zamrazí zo spáchaných zverstiev. Ako sa prebuduje škola na väzenie? Do tried postavili tehlové múry a vytvorili cely o rozmeroch necelých 2m². V takto stiesnenom priestore zadržiavali najmenej 4 osoby.V niektorých sa dochovali aj školské tabule. Väzni boli držaní v absolútnom tichu. Zakázané bolo akékoľvek gesto podpory alebo súdržnosti. Aj za jednoduche porusenie pravidiel, ako očný kontakt boli väzni kruto bití. Kto tento zákaz porušil bol potrestaný. Potenciálnej vzbure predchádzali s hlbokým predstihom. Ticho museli byť dokonca aj počas výsluchu/mučenia. Prechádzame k pavilónu s fotografiami obetí. Červení Khméri viedli až šokujúco podrobnú dokumentáciu o všetkých väznených. Každý z nich bol vyfotený, odvážený a vyšetrený. Osobné spisy boli po smrti aj rovnako uzatvarané. Fotografie väzniteľov nás nechávajú v nemom úžase. Všetko to boli v podstate ešte deti, ktoré donútili rôznymi vyhrážkami páchať tieto zločiny a vytvárať tie najnechutnejšie a najodpornejšie praktiky týrania. Stále živé spomienky na toto obdobie má aj náš sprievodca Suk-ho. Až prekvapivo pragmaticky o tom hovorí: "Čo sa stalo, už sa neodstane. Dôležité je tieto udalosti nezabudnúť a neustále si pripomínať..."