Jerusalem - hradby a brány

Jerusalem - večné mesto. Pri prechádzke centrom Jerusalema vieme aj bez mapy určiť jeho historické jadro. Okrem starobylých budov a úzkych uličiek nám jeho polohu prezrádzajú vysoké kamenné múry. Kto ich postavil a na čo slúžili? Na prvý pohľad pôsobia starobylo, no pri bližšom skúmaní môžete vidieť „modernejšie“ prvky, ktoré prezrádzajú ich vek. Tie súčasné síce nechal postaviť sultán Suleiman I. Nádherný v 16.storočí, no Jeruzalem ako mesto, ktoré bolo dvakrát zničené, 23 krát obliehané, napadnuté 52 krát a dobyté 44 krát malo počas svojej dlhej existencie múry, ktorých zvyšky sú dnes ukryté pod nánosmi zeme. Tradične boli tieto múry z kameňa a brány z dreva, pričom sa jednotlivé brány mohli využívať v čase mieru na obchodovanie alebo vykonávanie rozsudkov. Do dnešných dní sa zachovalo 8 brán postavených v múroch Suleimana I., z ktorých si väčšinu prejdeme počas našej prehliadky mesta. Okrem toho uvidíme aj jednu zaujímavú zamurovanú bránu. Dôvod, prečo je tomu tak, vás možno prekvapí. Nešlo o strategický vojenský zámer, ale mytologickú predstavu – podľa Biblie mal z tohto smeru prísť Mesiáš a spolu s ním aj zosnulí pochovaní na náprotivnej hore (taktiež mal v okolí tejto brány vojsť Ježiš do mesta). Aby mu v tom sultán zabránil, nechal ju v roku 1541 zamurovať. Dnes je táto brána známa ako „zlatá“, no jej oficiálny názov by mal byť „Brána milosrdenstva“. Ďalšia brána, ktorou prejdeme počas nášho spoznávania mesta, je Sionská brána vedúca do Židovskej štvrte, Dávidovej hrobky a na miesto Poslednej večere. Na nej sú zaujímavé najmä stopy po streľbe, relikt vojenských konfliktov po vzniku samostatného Izraela. Z Chrámovej hory vychádzame peknou Levou bránou, na ktorej priečelí sú kamenní strážcovia v podobe exotických šeliem. Napriek názvu brány sú tieto zvieratá tigre, heraldické symboly sultána z 13.storočia. Niekedy ju môžete nájsť pod menom „Brána sv. Štefana“ podľa martýra, ktorý mal byť ukameňovaný v jej blízkosti. Herodova brána evokuje dávnu históriu, no v skutočnosti nemá nič spoločné s bájnym kráľom a dokonca má iba približne 150 rokov. V skutočnosti ju veľa miestnych obyvateľov volá Brána kvetov, podľa ozdobnej rozety nad vstupom. Ak idete na výhodné nákupy a chutný falafel či voňavú kávu, je najlepšie prejsť Damašskou bránou. Tá je kvôli veľkému a čulému trhu najviac vyťažená, no zároveň si pred ňou môžete posedieť na schodoch a obdivovať jej jednoduchú, no precíznu veľkoleposť. Najbližšie k posvätným kresťanským miestam je Nová brána, ktorá bola dobudovaná omnoho neskôr práve pre potreby a pohodlie pútnikov. Ak by ste sa chceli dostať na križovatku troch častí mesta, ideálne je prejsť cez Jaffskú bránu, ktorá vás vovedie na široké nádvorie, z ktorého sa môžete rýchlo dostať do kresťanskej, moslimskej alebo arménskej štvrte. Zaujímavosťou je, že základy pre túto bránu vytvorili kvôli návšteve nemeckého cisára Viliama II. koncom 19.storočia. Komu by nestačilo pozerať sa na brány zdola, v okolí múrov sú určené miesta so schodmi, po ktorých môžete vyjsť na samotný vrchol hradieb a kochať sa jedinečnými výhľadmi (najlepšie „vstupy“ sú medzi Sionskou a Jaffskou bránou).