Najstaršie remeslo - začiatky prostitúcie

Keď začujeme slovo prostitútka, spozornieme, ale v rámci taktu sa tak trochu radšej venujeme inej téme. Nieže by sa z prostitúcie stalo úplné tabu, ale akási pomyselná hranica spoločenskej morálky nám bráni baviť sa o podobných témach celkom bez zábran. A pritom je toto remeslo súčasťou spoločnosti už od nepamäti. Aj preto častokrát o ňom hovoríme ako o najstaršom remesle. Kde sú jeho úplne pôvodné korene, dnes už ťažko odhadnúť, pozrieme sa však na najstaršie dôkazy o ňom.

Z historického hľadiska môžeme povedať, že prvé nevestince - chrámy, svätyne, tzv. "nebeské domy" - fungovali už pred rokom 2400 p.n.l. Predstavte si to - skoro päťtisícročná tradícia. Prekvapivo, informácie o nich pochádzajú z dnešného Blízkeho východu - územia, ktoré je často spájané s najväčšími náboženstvami súčasného sveta. Dôkazy pochádzajú z Herodotových spisov, ktorých základom sú práve chrámové "bordely" zasvätené rôznym božstvám a prevádzkované prevažne sumerskými kňazmi (ako príklad uveďme jedno z najstarších miest Uruk v dávnej Mezopotámii). Ženy sa v tej dobe delili do troch skupín - od tých, ktorí slúžili iným v chrámoch, až po tie, ktoré ste mohli stretnúť na ulici.

Feničania rozšírili túto zvyklosť do prístavov Stredozemného mora, Sardínia sa stala centrom rozkoše a bohyne ako Ashtart slúžili úlohe strážkyne intímnych tajomstiev. Sexualita sa neriešila a telo sa stalo prostriedkom medzi pozemským trápením a božskou rozkošou. Pojem "posvätnej prostitútky" bol navždy zrušený až rímskym cisárom Konštantínom a šírením kresťanstva.