Izrael mapa

Izrael leží v juhozápadnej Ázii, oblasti nazývanej aj Blízky Východ alebo Levant. Jeho východnú časť tvorí pobrežie Stredozemného mora, na severe hraničí s Libanonom a Sýriou, na východe s Jordánskom a na juhozápade s Egyptom. Na juhu má ešte hranica krátke pobrežie Červeného mora. Krajina má „klinový“ tvar a preto je jej maximálna dĺžka 470 km, kým maximálna šírka je iba 135 km. Na severe sa nachádzajú Golanské výšiny, no keďže nie je anexia uznávaná medzinárodnou verejnosťou, je sporné do akej miery patria Izraelu. V tejto oblasti sa nachádza aj najvyššia hora územia, Meron (1208 m.n.m.). Pod Golanskými výšinami sa nachádza pohorie Carmel, Jezreelské údolie a Galilejský región, v ktorom sa nachádza jeden z najdôležitejších vodných zdrojov Genezaretské jazero. Vo vnútrozemí sa nachádza Judská vysočina, Judská púšť a Mŕtve more s nadmorskou výškou – 417 m.n.m. Západné pobrežie okrem mora lemuje Izraelská pobrežná pláň. Na juhu sa nachádza Negevská púšť rozprestierajúca sa na ploche 16 tisíc kilometrov štvorcových. Najvýznamnejšou riekou je Jordán dlhý 320 kilometrov, vlievajúc sa najprv do Genezaretského jazera a napokon do Mŕtveho mora. Údolie Jordánu, ako súčasť Veľkej priekopovej prepadliny, leží východne od centrálnej vysočiny. Väčšina populácie žije v mestách a malá časť v osídleniach zvaných kibbutz a moshav. Ide o koncept kooperatívneho a kolektívneho hospodárenia na farmách. Krajina má tri metropolitné oblasti Gush Dan-Tel Aviv, Haifa a Beersheba. Niektorí k nim rátajú aj metropolitné územia Jeruzalema a Nazaretu. Na lokálnej úrovni fungujú v krajine regionálne, mestské a miestne zastupiteľstvá. Izrael je parlamentná republika, ktorý sa síce neviaže na oficiálne náboženstvo, ale definícia štátu je: ako „Židovského a demokratického“ a oficiálnym jazykom je hebrejčina. Na čele krajiny je prezident, plniaci najmä reprezentatívnu funkciu, a na čele parlamentu je premiér, ktorý má hlavnú výkonnú moc. Parlament sa nazýva Knesset a tvorí ho 120 volených členov, ich sídlo je Givat Ram v Západnom Jeruzaleme. Súčasné hranice boli vytýčené v rámci Palestíny, jestvujúcej po rozpade Osmanskej ríše ako oblasť, ktorej časť skončila pod správou Veľkej Británie. Pod ich taktovkou vznikli prvé plány na hranice širšieho Palestínskeho územia. Sporné časti geografickej mapy sú územia okupované od konca 6-dňovej vojny v roku 1967: pásmo Gazy, Východný Jeruzalem, Golanské výšiny a Západný breh. Izraelské centrálne štatistiky pracujú iba s údajmi z Golanských výšin (strategicky významné kvôli prameňu rieky Jordán a geopolitickej ochrane) a Východného Jeruzalema (snaha spraviť z mesta jediné a oficiálne mesto), taktiež ako s populáciou na Západnom brehu v rámci snahy o „kolonizáciu“ hraničných Palestínskych území.