Golanské výšiny Sme v Sýrii. Viacmenej

Na rovinu. Udržanie existencie židovského štátu Izraela je pre mňa, napriek známej pomoci zo Západu atď., do istej miery zázrakom. Pozrite sa na mapu Blízkeho východu. Židovský štát ešte dnes pripomína kvapku v arabskom/moslimskom mori, a to tá kvapka bola pred desaťročiami ešte menšia než je dnes. Izrael od svojho vzniku 1948 riešil nejeden ozbrojený konflikt s Arabmi, arabskými krajinami, ktoré sa pokúšali nový, malý štát zahnať do mora. No na prekvapenie, Izrael sa v obkľúčení väčších, arabských krajín nie len dokázal ubrániť, ale dokonca svoje územie rozširovať. V roku 1967 získal/dobyl od Sýrie, v takzvanej Šesťdňovej vojne, aj Golanské výšiny. Sýrčania sa pokúsili toto dôležité územie získať naspäť. Tak v roku 1973 napadli svojho nenávideného suseda, a to počas najväčšieho židovského sviatku – Jom Kipur - (preto sa táto vojna zapísala do histórie ako Jom Kipurská vojna). Sýrčania počítali s tým, že Izraelci budú svätiť sviatok a nebudú tak pripravení. Na Golany sa tak zo Sýrie vyrútilo okolo 1400 tankov. Proti ním stalo len necelých 200 izraelských. Išlo o druhú najväčšiu tankovú bitku v dejinách ľudstva (väčšia bola už len počas 2. svetovej pri Kursku). A výsledok? Izrael to opäť vyhral. Golany sú stále veľmi kontroverznou, diskutovanou témou. Podľa medzinárodného spoločenstva, a dá sa povedať celého sveta, ide o sýrske územie, ktoré je momentálne okupované Izraelom. Samozrejme, Izrael má na to svoj názor. Aj podľa našich GPS aplikácii sme už prekročili hranice a sme v Sýrii. Stopy, že ide/išlo o vojnovú oblasť, hoci sa tu teraz nebojuje, vidíme všade. Izraelská armáda, kasárne, tanky, varovania pred mínami, zákopy, bunkre i vojaci OSN. Možnosť prejsť sa bezpečne dobovými bunkrami a zákopmi tu máme i my. Pod nami krásne vidíme rozprášené bývalé sýrske mesto Kunejtra (Quneitra). Samotné Golany vyzerajú ako mierne kopce, ktorú sú posypané množstvom kamenia. Prečo sa tu o tieto kamene, na prvý pohľad nehostinnú a neúrodnú krajinu, teda tak bojuje? Sme na vyvýšenom mieste s dobrým výhľadom na pohraničí štyroch krajín – Svätá zem (Izrael, Palestína), Sýria, Libanon i Jordánsko. Takže vynikajúca strategická poloha je hneď tým prvým dôvodom, prečo je dobré mať Golany vo svojich rukách. Okrem toho sa tu nachádza i poklad, ktorý je vo svete veľmi vzácny, ba čoraz vzácnejší, hoci to my Slováci až tak nepociťujeme (buďme radi). Je ním voda. Golany majú vodu. Kto má Golany, má tu aj vodu a v podstate kontrolu nad horným tokom pre región kľúčovej rieky Jordán. To už sú dostatočné dôvody, prečo Golany nepustiť. Nedávno som sa o Golanoch rozprával aj so Sýrčanmi. „Čoskoro nám ich vrátia. Už je to v podstate dohodnutá vec. Putin to išiel vybaviť,“ hovorí mi s úplným presvedčením Ihsan z Damašku. Osobne však nemám pocit, že by sa Izraelčania odtiaľto niekam chystali..