Skalný dóm, Jeruzalem Zlatá strecha Skalného dómu

Pri tradičnej vyhliadke na Jeruzalem z vrcholu Olivovej hory sa na našich panoramatický fotografiách vyníma zlatá kupola Skalného dómu. Zvyčajne zaujíma centrum každého záberu a priťahuje nielen naše fotoaparáty, ale aj oči. Deň predtým ju síce vidíme zblízka, ale pri troche šťastia a slnečných lúčoch sa pravé zlato odráža, a ako fatamorgána na púšti nás mesto opäť láka vystúpiť na Chrámovú horu. A nie nadarmo – ak by sme zložili zlato zo strechy, boli by sme o zopár miliónov bohatší. Keďže je Skalný dóm tretím najdôležitejším miestom islamu, obnovu a pozlátenie strechy financoval jordánsky kráľ Hussein a celkovo do projektu vložil viac než 8 miliónov dolárov. Na financovanie opravy predal jeden zo svojich domov v Londýne a dokopy spotrebovali približne 80 kilogramov zlata. Pozlátenie strechy prišlo v dobe, keď bola konštrukcia v dosť dezolátnom stave a samotná štruktúra zatekala, čo bolo veľmi nedôstojné pre svätyňu zastrešujúcu miesto, na ktorom sa mal Abrahám pokúsiť obetovať svojho syna Izáka a z ktorého prorok Mohamed vystúpil na nebesia. Prvá moslimská stavba stála na tomto mieste už koncom 7 storočia n.l., no pôvodne toto miesto patrilo Jeruzalemskému chrámu, čo je dodnes dôvodom dôkladnej kontroly pri vstupe do areálu, obmedzenia otváracích hodín a absencia židovských pútnikov (na odporúčania rabínov). To, čo vidíme v dnešnej dobe, je základ stavby zo začiatku 11.storočia po tom, čo pôvodná budova skolabovala. Nie je to ale mešita, ale „iba“ dôležitá svätyňa a zároveň jeden z najstarších a najzachovalejších príkladov islamskej architektúry a kaligrafie. Vzhľadom na to, že šlo o jednu z prvých náboženských stavieb islamského sveta, bol pôdorys pôvodnej svätyne výrazne ovplyvnený byzantskou architektúrou, ktorá sa v „biblickej“ zemi činila práve stavbou náboženských budov. Počas turbulentných dejín Jeruzalema počas križiackych výprav sa Chrámová hora dostala pod správu kresťanov, najmä radu Templárov, ktorí identifikovali miesto Skalného domu ako pôvodný Šalamúnov chrám. Počas nasledujúcich storočí svätyňa prebiehala menšími rekonštrukciami, no stále si zachovávala svoj ráz. Väčšie zmeny nastali v druhej polovici 20. storočia, keď bola vymenená sčernetá olovená strecha za bronzovú pozlátenú strechu - svätyni to vdýchlo slávnostnejší ráz. Z technického hľadiska bol potrebný špeciálny prístup a dokonca rozhodovala aj kvalita a odtieň zlata – totižto, ak by bolo zlato príliš „lesklé“, mohla by kupola pôsobiť príliš tmavo. Taktiež bolo potrebné vyriešiť korodujúcu časť krytiny. Ďalšou výraznou zmenou v 20.storočí bola výmena vonkajšieho keramického obkladu z čias Osmanskej ríše za kópie tých pôvodných. Miesto je v súčasnosti pod správou moslimskej komunity pod dohľadom Izraela a až do roku 1967 smeli do areálu vstúpiť len moslimovia. Príslušníci iných náboženstiev sa nesmú na mieste modliť a taktiež majú zakázaný vstup do interiéru Skalného dómu. Preto môžeme v súčasnosti obdivovať „iba“ okolie budovy a námestia, čo ale tomuto miestu neuberá na kráse ani význame.