Kto má kľúče od Chrámu Božieho hrobu?

Michaela Šimonová

Michaela Šimonová

Počas našej prehliadky Via Dolorosa, alebo krížovej cesty, v starom meste Jeruzalema prichádzame na posledné stanice nachádzajúce sa vo vnútri Chrámu Božieho hrobu. Zastavíme sa na priestrannom námestí a chvíľu nasávame atmosféru pútnikov a duchovných, ktorí prechádzajú cez mohutnú vstupnú bránu. Okrem schodiska, na ktorom niektorí oddychujú, si môžeme všimnúť aj rebrík. Na prvý pohľad pôsobí, akoby ho tam niekto zabudol počas rekonštrukčných prác, ale príbeh, ktorý predstavuje, je omnoho zaujímavejší. Je totiž symbolom statusu quo, ktorý panuje v meste posvätnom pre tri veľké svetové náboženstvá vychádzajúce z rovnakých základov: judaizmus, kresťanstvo a islam. Status quo sa ale týka iba kresťanstva a vlastníctva jeho najdôležitejších chrámov. Práve jedným z nich je Chrám božieho hrobu, o ktorý sa delia Grécky ortodoxný patriarchát, františkáni v mene katolíckej cirkvi a Arménska apoštolská cirkev. Právo na využívanie chrámu majú aj koptská, sýrska a etiópska cirkev, ktoré majú svoje vlastné kaplnky v komplexe. Status quo bol zavedený už v druhej polovici 18. storočia a potvrdený osmanským sultánom v roku 1852, no táto dohoda bola niekoľkokrát obnovená a poupravená. Spomínaný rebrík z cédrového dreva symbolizuje želanie o spoluprácu kresťanských cirkví a je prezývaný aj nehybný rebrík: na to, aby bol posunutý, je potrebný súhlas všetkých cirkví. Iný dôležitý rebrík súvisí s odomykaním tohto chrámu. Ak by ste čakali, že kľúče od jedného z najposvätnejších miest kresťanského sveta vlastní niektorá z katolíckych alebo ortodoxných cirkví, vyvedieme vás z omylu. Veľký železný kľúč má vo svojej správe už viac ako päťsto rokov moslimská rodina a aktuálne ho má vo svojej opatere pán Adeeb Joudeh. Jedna vec je kľúč vlastniť, ale druhá vec je odomknúť a zamknúť samotný chrám. Túto úlohu má na starosti pán Wajeeh Nuseibeh, ktorý pochádza z jednej z najstarších moslimských rodín v Jeruzaleme. V tomto bode sa dostávame opäť k rebríku – pán Nuseibeh na ňom vyjde k hornej zámke a až potom odomkne aj spodnú zámku a otvorí dvere do chrámu. Túto povinnosť považujú obaja páni za poctu a chcú ju prenechať ďalším generáciám ako symbol rešpektu medzi jednotlivými náboženstvami v Jeruzaleme. Jediná výnimka v roku je počas Veľkonočných sviatkov, keď chrám striedavo otvárajú kresťanské cirkvi. V Zelený štvrtok sú to františkáni, Veľký piatok Grécka ortodoxná cirkev a Arménska ortodoxná cirkev v Bielu Sobotu.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Izrael

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu