Jeden zo siedmich divov sveta

Skoro ráno sa prebúdzame v dedinke Aquas Calientes. Dostať sa tam dá len vlakom z mestečka Ollantaytambo, ktoré je považované za bránu do džungle. Štrajk miestnych obyvateľov, ktorí blokovali železničnú trať včera našťastie skončil a vlak opäť premáva. Cesta trvá jeden a pol hodiny a spríjemňujú ju nádherné výhľady na vrcholce peruánskych Ánd. Po rýchlych raňajkách vyrážame na autobusovú stanicu, odkiaľ od šiestej ráno premáva kyvadlová doprava, opäť jediná možnosť, ako sa dostať ku nášmu vytúženému cieľu. Chytáme jeden z prvých autobusov a už sa rútime prudko hore poriadnymi serpentínami. Z autobusu vystupujeme v úplnej hmle, ktorá tu kvôli rieke Urubamba býva takmer každý deň. Nachádzame sa vo výške viac ako 2400 metrov nad morom a vstupujeme do areálu jedného zo siedmych novodobých divov sveta – Machu Picchu. Vystupujeme k Slnečnej bráne a tí s najlepšou kondičkou na posvätnú horu Huayna Picchu, ktorá sa týči nad ruinami inkského osídlenia. Stretávame sa s miestnym sprievodcom Juanom a ten nám vysvetľuje ako sa tu, v nedostupných horách ďaleko od najbližšej civilizácie, objavilo takéto neskutočné mesto. Prechádzame pomedzi ruiny, vyhýbame sa lamám a ocitáme sa v dávnych časoch, v období, kedy Španieli o ríši Inkov ešte ani len netušili. Atmosféru tohto miesta nie je asi ani možné opísať. Toto treba zažiť! Objav starodávneho inckého mesta medzi vrcholmi Machu Picchu a Huayna Picchu bol veľmi dôležitý, preto bolo nutné celé miesto zakresliť a zmapovať. Bolo to extrémne náročné, lebo to tu bolo porastené stromami a krovím. Nakoniec sa to podarilo Hermanovi Tuckerovi. Keď bola mapa hotová, všetkých prekvapilo, aké je to tu rozsiahle a že v minulosti to muselo byť naozaj veľmi dôležité miesto. V roku 1912, pod patronátom Yale University (kde Hiram Bingham pôsobil) a National Geographic Society, bola zorganizovaná výprava, ktorá toto miesto celé preskúmala. 24.7.2019 sa oslavovalo 108. výročie objavenia Machu Picchu. 7.7.2007 bolo Machu Picchu vyhlásené za jeden zo 7. novodobých divov sveta. Je to fantastická pamiatka a nikdy nás neprestane nudiť. Nadšení odchádzame a väčšina z nás sa vyberie do Aquas Calientes peši, dole strmým kopcom. Tesne pred mestečkom sa osviežime miestnym pivom, od "indiánok" kúpime lokálnu odrodu kukurice so slaným syrom - choclo con queso a utekáme na vlakovú stanicu. Vlak nám ide o chvíľu a my sa vydávame na lov ďalších intenzívnych zážitkov.