Koka v Bolívii

Keď sa povie koka, a to najmä v asociácii s drogou z nej získavanej, skôr sa nám vynorí Kolumbia. Avšak po legalizácii pestovania koky v Bolívii bývalým prezidentom Evom Moralesom sa s ňou v tejto krajine stretnete takmer všade. Najmä ľudia staršej generácie ju “žujú” na dennej báze. Je však obľúbená aj v ďalších andských štátoch.

Prečo myslíte, že to tak je? Kokainovník pravý, ako znie botanické meno tejto rastliny, má nezameniteľné účinky. V andských oblastiach ľudia žijú vo veľkých nadmorských výškach a ich strava obsahuje málo vitamínov a minerálnych látok. Žutie koky či pitie kokového čaju tlmí negatívne prejavy pobytu vo vysokých nadmorských výškach, zaháňa hlad a má povzbudzujúce účinky, podobne ako náš obľúbený kofeín, teda ranná kávička.

Koka ale obsahuje, predovšetkým, mnoho minerálov a stopových prvkov, ktoré vo významnej miere dopĺňajú jedálníček miestnych obyvateľov. Niet teda divu, že konzumácia kokových lístkov sa datuje tisíce rokov do minulosti a naprieč rôznymi indiánskymi kultúrami. Pre mnohé z nich bola koka posvätnou rastlinou, ktorú využívali ako obetu pri najrôznejších rituáloch.

Paradoxne sa ale uvádza, že k masovému rozšíreniu užívania koky došlo až po tom, čo oblasť dobyli Španieli. Indiáni prežúvajúci koku boli pre Španielov, ktorí ich využívali na ťažkú prácu, dvojnásobne cenní. Kokou povzbudení muži totiž vydržali dlhšie pracovať a zjedli toho oveľa menej.

Na obľúbenosti koky nezmenil nič ani koniec koloniálnej nadvlády. A tak teda žutie koky, rovnako ako kokový čaj, tvoria integrálnu súčasť andskej kultúry, ktorú spoznávame na zájazdoch do Bolívie.