Kopce jedla, do ktorých v Indii skáču

V Indii existuje sviatok, ktorý spája duchovno, radosť a prejedanie sa v tom najkrajšom slova zmysle. Volá sa Annakoot, čo v preklade znamená „kopec jedla“. Oslavuje sa deň po sviatku Diwali, teda počas mesiaca Kartik (október – november), a je venovaný bohu Krišnovi ako prejav vďaky za jeho ochranu a dobrotu.

Korene tohto festivalu siahajú do jedného z najznámejších príbehov hinduistickej mytológie. Podľa legendy obyvatelia dediny Gokul každoročne obetovali bohu Indrovi, pánovi dažďa, aby im priniesol úrodu. Krišna ich však presvedčil, že skutočnú vďaku by mali venovať hore Govardhan, ktorá im dáva potravu, trávu pre dobytok a vodu pre polia. Rozzúrený Indra spustil silnú búrku, no Krišna zdvihol horu Govardhan na svoj malíček a držal ju sedem dní, kým búrka neutíchla. Aby mu ľudia poďakovali, pripravili mu obrovský kopec jedla – Annakoot.

Odvtedy sa tento príbeh každý rok pripomína bohatou hostinou. V chrámoch, najmä tých zasvätených Krišnovi – vo Vrindávane, Mathure či Dwarke – sa pripravuje stovky až tisíce druhov jedál, sladkých aj slaných, ktoré sa ukladajú do tvaru veľkého kopca symbolizujúceho horu Govardhan. Na Annakoot sa bežne pripraví 56 rôznych pokrmov, známych ako Chappan Bhog („päťdesiatšesť jedál“). Medzi nimi nechýbajú ryža, dhal, sabji, chápátí, ale ani sladkosti ako laddú, jalebi či halwa. V niektorých chrámoch, najmä v Nathdware alebo Vrindávane, počet jedál dosahuje aj niekoľko stoviek – celé komunity varia spoločne a prinášajú vlastné pokrmy ako obetu. Po požehnaní sa jedlo rozdeľuje medzi veriacich ako prasád, teda posvätný pokrm. Ľudia ho jedia spoločne, zdieľajú a často si ho berú domov pre rodinu. Annakoot tak nie je len o jedle, ale aj o spoločenstve, vďačnosti a radosti zo zdieľania.

V mnohých oblastiach, najmä v štátoch Gujarat a Uttar Pradesh, sa Annakoot spája aj s festivalom Govardhan Puja. Veriaci vytvárajú z hliny malé modely hory Govardhan, zdobia ich kvetmi, trávou a lampičkami, a potom okolo nich obchádzajú s modlitbami. No nie všade má festival len tichý duchovný priebeh. V chráme Šrí Nathji v Nathdware (Rádžastán) sa počas Annakootu pripravuje viac ako 2 000 druhov pokrmov a celková hmotnosť dosahuje viac než 3 tony. V ISKCON chráme v Mayapure sa uvádza, že na festivale sa ročne použije okolo 5 ton surovín – z toho vznikne obrovský Annakoot, ktorý pokrýva celý oltár. 

V niektorých dedinách a mestách, najmä v severnej Indii, sa konajú aj veselé súťaže, ktoré pripomínajú dávne oslavy hojnosti. Po tom, čo sa na námestí alebo pri chráme vystaví „kopec jedla“, sa medzi mladými mužmi rozbehne súťaž: vypustia ich smerom k hore plnej jedál a ich cieľom je zobrať si do tričiek alebo rúk čo najviac jedla, kým ich niekto nepredbehne. Na tom kopci ryže môže byť kľudne 10 - 20 mužov ktorý sa "bijú" a snažia zobrať čo najviac. Okolo sa ozýva smiech, spev, bubny a výkriky radosti. Je to symbolické, no zároveň veľmi živé pripomenutie hojnosti, ktorú Krišna ľuďom daroval.

V moderných časoch sa Annakoot rozšíril aj mimo Indie. V chrámových centrách ISKCON (Hare Krišna) po celom svete – od Londýna po New York a Toronto – sa pripravujú tisíce porcií vegetariánskeho jedla, ktoré sa po obrade rozdáva všetkým bez ohľadu na vieru či pôvod.