Cesta na Filipíny Z Banaue do Manily

O viacerých krajinách sa hovorí ako o krajine úsmevov. Ja by som však do čela tohto rebríčku nominoval Filipíny a samozrejme jej usmievavých obyvateľov. Od prvého momentu na vás pozerá usmievavá, milá tvár, vždy ochotná pomôcť. Tak rýchlo nám pre príbor, či soľ v reštaurácii ešte nikto nebežal. Nielen ľudia, ale aj krajina je veľmi zaujímavá. Pristáli sme na niekdajšej americkej základni Clark. Američania definitívne opúšťajú Filipíny v r. 1992. Teraz je to špeciálna ekonomická zóna a letisko so spojením do rôznych metropol Ázie. Vydávame sa na cestu na sever Luzonu, najväčší filipínsky ostrov. Míňame krajinu, cestou pozorujeme ľudí, okolie. V niektorých častiach ryžu sadia, inde zberajú a mlátia, alebo sušia. A kde? S tým si teda nerobia žiadne problémy. Priamo na ceste. Takže niekedy to vyzerá ako taký cestný slalom. Prichádzame do Banaue, horskej dedinky, ktorá nás vita mystickým upršaným počasím. Možno sme prví turisti, ktorí tu počas obdobia sucha zažili pršanie, ale pre domácich doslova požehnanie. Po 3 mesiacoch konečne zapršalo a my sme boli toho svedkami. Priamo z izby sledujeme východ slnka, ktorý nenecháva nikoho chladným a panoráma vyráža dych. Pred sebou máme nádherné terasovité ryžové políčka, ktoré sa začali budovať vďaka kmeňu Ifugao už pred 2000 rokmi. Tradičným dopravným prostriedkom – jeepney sa presúvame pomedzi dedinky, údolia. Stáli by sme najradšej každých 100 m, pretože každý pohľad je iný a fotiek nikdy nie je dosť. Schádzame dolu priamo do dedinky Banga an, stretávame sa zrejme s najstarším obyvateľom, s ktorým si urobíme cenné fotografie. Zoznamujeme sa so spôsobom života v dedine a skúšame si predstaviť ako sa asi žije v tradičnom drevenom dome na koloch. Panoramatických vyhliadok je tu neúrekom. Hodných dokonca ako námet na 1000 pesos bankovku, tak si to porovnávame či sa to zhoduje. Po panoramatickej cik cak road sa presúvame do mesta Baguio, letného hlavného mesta Filipín. Nachádza sa v 1450 m nadmorskej výške a preto sa veľa ľudí v tomto období sťahuje práve sem. Dokonca aj letné prezidentské sídlo je práve tu a my ako jediní z davu sme mali možnosť nazrieť aj do jeho útrob. Exotického ovocia či zeleniny je tu habakoľko, ale pokiaľ by ste dostali chuť na jahody, nie je problém. V týchto klimatických podmienkach sa im veľmi darí. Skoré vstávanie a presun do San Pedra Cutud, ďalší bod programu, ktorý som už opisoval na fóre. Boli sme svedkom krížovej cesty a nie symbolického, ale skutočného ukrižovania miestnych obyvateľov. Ešte predtým sme si všetko obehli a dokonca tiež naživo vyskúšali kohútie zápasy priamo u chovateľa. Záver pobytu patrí Manile, hlavnému mestu. Pozreli sme všetky hlavné pamiatky, ktoré tu po silnom bombardovaní počas 2. svetovej vojny zostali. Zaujímavá je stará španielska štvrť Intramuros, ale aj čínska štvrť, či nová, moderná časť Makati. Večeru vychutnávame v zaujímavej reštaurácii. Nachádza sa blízko trhu, kde najskôr zabehnete, nakúpite ryby, zeleninu, čo treba a potom čo donesiete vám jednoducho v tej reštaurácii uvaria podľa vašich predstáv. A opäť tí milí, usmievaví ľudia, ďakujúci vám za návštevu. Ďakujeme aj my. Vďaka Filipíny, krajina úsmevov.