Iracký Kurdistan Kurdistan

Dnes sme vyrazili do chyrnych kurdskych hor. Stverali sme sa najprv nasim turbo- autobusikom a potom pesi, az k Iranskym hraniciam. Odtialto pochadza Rebwarova rodina. Otter si bral mamu ked mal 18. Ona mala 12. Prve dieta mala v patnastich a spolu mali 7 deti. Mali by viac, no otca zavrel Sadam na 7 rokov do basy. 4 surodenci ziju v Nemecku, ostatni ostali tu. Teraz na Velkonocne sviatky sa vsetci zisli. Cela velka rodina spolu, uplna slast pre matku. Otec sa toho bohuzial nedozil. Stupame strmim svahom ku klastoru z 4 str. Nadherna krajina, kvitnu kvety, stupame v tieni a je prijemne. Na stenach zrucaniny su sitske napisy " toto je dom Alaha" a pod. Niektore su zabielene, no ine su cerstve. " Pridu v noci a pisu tieto hluposti" , dozvedame sa. Stupame este vyssie, postupne sa stava teren lezeckym a tam hore na hrebeni je sneh. Nadhera! Toto je Kurdistan ako si ho predstavujeme v nasich dennych snoch. Zastavime sa v krestanskej stvrti  pre chladene Libanonske pivko Almaza a frcime dalej, k najvacsim vodopadom Iraku. Je jar topia sa snehy a turisti z Bagdadu saleju. Preskakuju zavretu branku a skriabu sa po zabradli proti prudu ohromnej riavy. Ta tecie pomedzi restauraciu a je vidiet, ze vody je mnohonasobne viac nez je bezne.  Ficurski Iracania a zahalene Iracanky vyskaju a my tiez. Druhy vodopad je znamejsi ( aj ked mensi) a najdete ho ba 5000 dinarovej bankovke. Tu sme stredobodom pozornosti a nie my fotime domacich, ale oni nas. Sme raritou. Zda sa mi ze na nas minaju viac fotografii nez na vodopad, stavame sa sucastou irackeho vyletu k vode kt rychlo tecie. Pre ludi zijucich na okraji puste to musi byt podobne ako ked Indovia chodia do Manali siahnut si na sneh. Rocne tu zopar ludi zahynie, kazdorocne-utopia sa. Teraz su vsak stastni a spolocne si vychutnavame dalsi nadherny den bez oblacika. Na trhu nakupujem veci ako vcelie plasty, marhulovu rohozku, orechovo- datlovy parok v hroznovom cesticku... Tazko to vysvetlit no je to vynimajuce. Prirodny 100% produkt. Posledne som z Kurdistanu doniesol cerstvy syr a tak to chcem zopakovat, no obchodnik mi syr odmieta predat lebo tento by sa pokazil: " peniaze nie su vsetko" , hovori. Som donaty. Tak toto je dnesny Kurdistan- hrdi, cestni ludia.  Teraz sme sa lucili v najluxusnejsom hoteli krajiny. Velka vecera, pivko a tra la la ka a potom sviecky, zhaslo sa v restauracii a " zivijoo. A este mnoga leta a 100 lat, 100 lat" pre nasho sprievodcu. A este sibacka nech su nasa BUBACKI stastne, zdrave a krasne- to plati pre vsetky Bubacky. Cela restauracia e hore nohami. Ale to je OK. Zorspas Kurdistan!