Erbil,, Irak Velkonocny piatok v Erbile, Arbile, Irbile, Urbile =)

 Najstaršie mesto sveta a pád vo výťahu. Erbil/ Irbil  je hlavným mestom Irackého Kurdistanu. Pred 6000 rokmi ho nazývali Urbilum (ur= mesto, belá= vysoko), Mesto, ktoré je vysoko. Tvrdia, že ide o najstaršie kontinuálne osídlené mesto sveta. Ťažko to potvrdiť. Jeruzalem je o polovicu mladší, najstarším hlavným mestom je Damaskus, v Jerichu sú už iba ruiny. Možno ešte Aleppo, kde som na citadele stál už v roku 1995!!! Kedysi bol Erbil centrom severnej Mezopotámie, významným mestom Asýrskej ríše, bol pod nadvládou Babylonu, vládli mu Peržania, Parti, Arabi, Seldžuci, Otomanská ríša. V roku 331 prnl sa v blízkosti odohrala tzv bitka pri Erbile ( Arbéla = 4 bohovia z kt najvýznačnejšia bola bohyňa vojny a sexu Ištar) medzi Alexandrom Macedónskym a peržanom Dareiom III, ( ten po porážke utiekol práve sem do Erbilskej Citadeli). Aj keď nie sú informácie o najstaršom meste pravdivé, tak po vzniku novej krajiny s vlajkou, v ktorej strede bude svietiť zoroastrianske slnko,  Damaskus o svoje prvenstvo zrejme príde. Najstaršie mesto sveta, o ktorom nikto nevie, kde ľudia žijú kontinuálne doteraz a je ich stále viac a viac. Videl som fotografie Citadeli keď bol pod ňou voľný nezastavaný priestor, Erbil mal vtedy 40tis obyvateľov. Teraz je neoficiálne číslo 2 milióny. Prechádzam bazárom už asi 7 raz a neviem sa vynadívať. Cesty stúpajú hore, točia sa a uzučké obchodíky sú preplnené tovarom a uličky ľuďmi. Muži v krojoch, ženy zahalené. Som nadšený a aj z toho, že tu prakticky nič nemôžem kúpiť. Pre turistov tu nie je absolútne nič. Žiadna pohľadnica nemá nápis Iraq či Kurdistan, v bazáre nie je ani jeden suvenírový shop. Všetko je echtovné. Rozmýšľam že kúpim domov 2 kilovú hrudu čerstvého ovčieho syra.  Posledné som takú doniesol z Arménskeho Kurdistanu. Alebo 5 kg chalvy, tureckého medu, lysovaných marhúľ, či čerstvých jahôd. "Poď si dať čaj. Si našim hosťom" počujem na každom rohu. Musím  odmietať inak by som v čajovniach sedel celý deň. Zažil som veľa pohostinnejších národov než sú Slováci (asi to ide s našim stále väčším bohatstvom?), no Kurdistan je na vrchole rebríčka. Pozvať niekoho je ukážkou rešpektu. Je to hlboko v drsných ľuďoch z hôr. Ľudia sú v skutku neuveriteľné milí. Toto že sú ti obávaní banditi? Na ulici je zmenáreň. Drevený stôl z dvojitým, presklenným dnom. Pod sklom sú 20cm hrubé zväzky bankoviek, na stole sú hrubšie zväzky, tie čo sa nezmestili dole. Iba v tom jednom zväzku dollárov môže byť 20tis usd a tých zväzkov je stolík plný. Ako dlho by takýto voľne postavený stolček vydržal v Bratislave či nebodaj v Taliansku?  Zážitkov je veľa. Spomínal som vám ako sme po krásnom večeri s libanonským červeným odtrhli hotelový výťah? Naozaj s nami tu v Kurdistane padol výťah... Všetci sme však zdraví. Prídite v utorok na BUBO premietanie! Zdravím všetkých cestovateľov, ktorých taje našej planéty neprestávajú fascinovať. PS: sme tu zopár rokov pred ostatnými turistami. Koľko im to bude trvať vybrať sa sem? Rátam rok 2019, 2020? Väčšinou sme na miestach tak 6 až 10 rokov pred ostatnými.  Toto je tiež TO miesto.