Keď šiítskym moslimom poviete slová Karbalá a Najaf tak sa im hneď zalesknú oči. Sväté miesta, ktoré by mnohí z nich chceli raz v živote navštíviť. Pri šiítoch som mal vždy pocit, že vieru berú viac emocionálne a tým padom menej strojovo. Emócie sú nato, aby vyjadrovali pocity. Šiíti s tým nikdy nemali problém a dupľom to vidieť na ich svätých miestach ako Karbalá, Najaf či mešity v Damašku kde sú pochovaní ich svätí. Náreky, plč, kvílenie, oslava, radosť to všetko zažijete v šiítskej mešite. Duchovné centrum všetkých šiítov je irackom Najafe. Mekka a Medína sú samozrejme dôležitejšie, ale vzhľadom nato, že sú ťažšie dostupné, tak práve Najaf si momentálne tým nejdôležitejším mestom. V Iraku tvoria šiíti cca 65 percent populácie a v susednom Iráne takmer 100. Za Irakom začína prevažne sunitský svet. Śiítsky veriaci navštevujú viaceré pútnické mestá, ale najväčšími sú Mekka, Karbalá, Najaf a iránsky Mašhad. V Najafe, v mešite Imáma Alího je pochovaný štvrtý kalif Alí od ktorého odvádzajú šiíti svoj pôvod. Alí veril v doktrínu, že hlavou obce veriacich môže byž po Muhammadovej smrti iba člen rodu Hášimovcov t.j. rodu odkiaľ pochádzal sám prorok. tento zúžený výber sa nepáčil väčšine, ktorá tvrdila, že hlavou obce veriacich môže byť ktokoľvek z kmeňa a nie iba z rodu. Alí bol zavraždený a po jeho smrti vznikla "strana" šiat Alí nasledovníci Alího a vytvorili šiítsku vetvu. Táto vetva našla rýchle pochopenie práve na území Iránu a Iraku. Historicky bola táto časť orientu zvyknutá nasledovať kráľov t.j. pokrvných vodcov a Alího tvrdenie im bolo bližšie a ľahšie uchopiteľné. Telo Alího po jeho smrti preniesili sem, do Najafu a tu je aj pochovaný. V tom čase ešte Najaf neexistoval, bola tu len hrobka. Samotné mesto postaviil resp. dal vybudovať Harún ar-Rašíd, sultán známy z Tisíc a jedna noc a jedna z najvýraznejších postáv Abbásovskej ríše. Najaf je mestom mramoru, zlata, minaretov a viera, jej emócia je tu doslova uchopiteľná. Po návšteve Najafu, ináč vraví sa že v Najafe sa konajú najväčšie náboženské zhromaždenia na svete, s výnimkou Indie. Najaf prekonal aj Mekku. Veriaci veľmi často kombinujú púť do Najafi s púťou do Karbalá. Tzv. 4Otkova púť = trvá 40 dní. Z Najafu sa presunú do Karbalá a celý čas sa oplakáva tentokrát Alího syn Husajn. Po Alího smrti, prevzal vodcovstvo medzi šiítmi práve Husajn, ale proti sebe mal obrovskp presilu. Mu´awija, vládca Damašku považoval všetkých šiítov za kcírov a tvrdo ich prenasledoval. V bitke na bojovom poli v mieste Karbalá sa stretol s Husajnovou armádou. V bitke Husajn padol a rovnako aj veľa iných vysokopostavených šiítov. Bol to masaker. Mŕtvych nachádzali do masového hrobu a po šiítoch už nemala byť ani zmienka. Mu´awija sa však mýlil. Siíti prežili. Na mieste bitky v Karbalá vznikla majestátna mešita - mauzóleum, ktoré bolo postavené priamo na bojom poli. Je tu hrobka Husajna a rovno pod ňou masový hrob so 72 najvernejšími bojovníkmi, ktorí všetci padli v bitke o Karbalá. Púte do Karbalá môžu mať až 30 miliónov účastníkov a patria medzi najväčšie na svete. Pri spomienkach na Husajnovu smrť sa počas sviatku Ašhúrá veriaci symbolicky bičujú až do krvi a kajajú sa za smrť Husajna. Tieto symbolické rituály v mnohom pripomínajú kresťanstvo, ukrižovanie a veľkú noc. Viera, ktorá je ukazovaná aj fyzicky. Obe miesta Karbalá aj Najaf sú dostupné s povolením. Vždy treba byť slušne oblečení a ženy zahalené. Tajomstvo šiítskeho islamu sa vám pootvorí práve tu. Videa z Karbala a Nadžafu Karbala - neuveriteľné sviatky
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Irak
- Abú Mahdí al-Muhandis
- Erbil,, Irak
- Iracký Kurdistan
- ISIS Islamský štát
- Irackí jezídi - nasledovníci Pávieho Anjela
- Veľká noc v Iraku
- Krížom cez celý Kurdistan - Sulejmaníja, Halabja a chemický Ali
- Tigris, prorok Nimrod, Irak
- Ashura, Husein priamo v Karbala
- Arba’ín, Arbaeen – šiitska spomienka
- Ktorý je najväčší sviatok sveta?
- Prostitúcia v islame - svadba z rozkoše
- Al-Sadr – víťaz irackých volieb
- Pamiatky Iraku
- Najstaršie mestá sveta
- Jazídi, Severný Irak
- Ktésifón (Ctesiphon)
- Khanzad - pevnosť na severe Iraku
- Ur; Irak
- Uruk – vznik písma a literatúry