Mumbai či Bombaj? Ako sa povie správne a prečo?

Keď sa dnes povie Mumbai, väčšina ľudí si predstaví mrakodrapy, Bollywood a nekonečný ruch jedného z najľudnatejších miest sveta. No málokto vie, že toto obrovské megamesto kedysi tvorilo len sedem drobných ostrovov v Arabskom mori, pokrytých mangrovníkmi a obývaných jednoduchými rybárskymi komunitami. 

V 16. storočí sa na tieto ostrovy dostali Portugalci, ktorí sem prišli po tom, čo Vasco da Gama objavil námornú cestu do Indie. Portugalsko vtedy ovládalo viacero prístavov pozdĺž indického pobrežia – Goa, Diu, Daman – a Bombaj bol jedným z ich menších oporných bodov. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé kostoly a pevnosti, napríklad kostol sv. Michala v Mahime či pevnosť v Basseine, ktoré portugalskí kolonizátori vybudovali ako súčasť svojej siete obranných miest. Z názvu Bombaim (čo znamenalo „dobrá zátoka“) sa neskôr stal anglický Bombay.

Všetko sa zmenilo v roku 1661, keď sa britský kráľ Karol II. oženil s portugalskou princeznou Katarínou z Braganzy. Ako súčasť jej vena dostali Briti práve tieto „bezvýznamné“ ostrovy pri indickom pobreží. Kráľ ich následne prenajal Britskej Východoindickej spoločnosti, ktorá ich začala systematicky rozvíjať. Briti videli v Bombaji obrovský potenciál – prístav bol hlboký, dobre chránený a výborne umiestnený na námornej trase medzi Arabským polostrovom, Indiou a juhovýchodnou Áziou.

V 18. storočí sa začal jeden z najambicióznejších projektov v dejinách mesta: spájanie siedmich ostrovov do jedného celku pomocou hrádzí a násypov. Tento proces trval viac než 150 rokov. Postupne vznikala pevnina, ktorú poznáme dnes. Tieto práce nielenže premenili tvár Bombaja, ale zároveň symbolizovali vzostup britskej moci v Indii.

V 19. storočí sa Bombaj stal hlavným prístavom Britskej Indie. Odtiaľ sa vyvážala bavlna, čaj, korenie, drahé kovy a priemyselné výrobky do celého sveta. Práve tu vznikla aj Bombajská burza, najstaršia v Ázii (rok 1875), ktorá dodnes funguje. Briti vybudovali modernú infraštruktúru – cesty, železnice, prístavy a koloniálne budovy. Mnohé z nich stoja dodnes, napríklad majestátna Chhatrapati Shivaji Terminus, dnes súčasť UNESCO, postavená v typickom viktoriánsko-gotickom štýle. Mohli sme ju vidieť vo filme Milionár z Chatrče. My si túto krásnu vlakovú stanicu chodievame pozrieť na našom zájazde India - veľký okruh, počas ktorého navštevujeme aj Mumbai.

Bombaj bol aj centrom politického a spoločenského života počas britskej éry. Odtiaľto pochádzali viacerí indickí lídri, ktorí neskôr zohrali dôležitú úlohu v boji za nezávislosť – napríklad Bal Gangadhar Tilak alebo Mahatma Gandhi, ktorý tu mal svoj dom, dnes známy ako Mani Bhavan – múzeum venované jeho životu, ktoré si tiež chodievame prezrieť.

V 20. storočí sa Bombaj rozrástol do podoby ekonomického srdca Indie. Z východoindického obchodného prístavu sa stalo finančné centrum, kde sídlia najväčšie banky, poisťovne a korporácie. Tu sa nachádza Bombajská burza (BSE), centrála spoločnosti Reliance Industries, ale aj množstvo startupov a technologických firiem.

Popritom sa v meste rozvíjal aj úplne iný svet – Bollywood. Filmový priemysel, ktorý vznikol už začiatkom 20. storočia, sa práve v Bombaji stal domovom tisícok hercov, producentov a režisérov. Dnes sa tu ročne natočí viac než 1 500 filmov, čo robí z Bollywoodu najväčší filmový priemysel na svete.

Názov Bombaj sa používal počas celej britskej a postkoloniálnej éry, no v roku 1995 bol oficiálne zmenený na Mumbai. Cieľom bolo vrátiť mestu jeho pôvodnú identitu a maráthsky pôvod – pretože Mumbādevi bola stará hinduistická bohyňa, ochrankyňa rybárov a mora, ktorú uctievali práve pôvodní obyvatelia mesta, domorodí Koliovia. Pre Indov má tento názov hlboký symbolický význam – je prejavom národnej hrdosti a odtrhnutia sa od koloniálnej minulosti.

Viac o Bombaji sa dočítate v našom blogu Mumbai či Bombaj - prehliadka a tipy.