TOP pamiatka Libanonu Zabudnutý a znovuobjavený Baalbek

Tak ako aj v iných častiach Rímskej ríše, príchod kresťanstva sprevádzali turbulentné zmeny a konflikty. Baalbek, ako jedno z dôležitých pútnických miest rímskeho náboženstva, sa tomu nevyhol. Tŕňom v oku bolo hlavne uctievanie lokálnej verzie Venuše, ktoré zahŕňalo chrámovú prostitúciu. Ešte pred zrovnoprávnením náboženstiev dochádzalo k menším konfliktom, napríklad koncom tretieho storočia herec Gelasinus konvertoval na kresťanstvo počas scény parodujúcej krst. Takéto verejné priznanie viery bolo nepriateľné a dotyčného herca ukameňovali. Nepríjemne dopadol aj duchovný, ktorý poškodil idoly božstiev, za čo bol zavraždený a podľa niektorých zdrojov aj rituálne zjedený. Otvorené nepriateľstvo ku kresťanom nabralo na obrátkach po tom, ako Konštantín Veľký rozkázal prestavať Venušin chrám na kresťanskú baziliku, zakázal prostitúciu žien pred svadbou a údajne aj polygamiu, teda mnohoženstvo. Na to odpovedali domáci tak, že znásilnili nevydaté dievčatá kresťanskej komunity. Baalbek sa tak stal známy svojím nepriateľským postojom ku kresťanom a centrom komunity udržiavajúce pôvodné zvyky. No kým sa stihlo mesto prekonvertovať na kresťanstvo pod vplyvom byzantských cisárov, bolo obsadené moslimskou armádou a chrámový komplex, ktorý bol v tej dobe značne zničený zemetrasením, premenili na pevnosť. Tá ale dlho nevydržala a Baalbek sa ako strategické mesto nasledujúce storočia zmietalo pod nadvládou kalifátov a turbulentným obdobím križiackych výprav. Dlhú dobu bol Baalbek, tak ako väčšina priľahlého územia, pod správou Osmanskej ríše. Prvé oficiálne vykopávky začali až po návšteve mesta cisárom Viliamom II. a jeho manželkou, ktorého antické ruiny zaujali natoľko, že tam poslal tím archeológov. Odborný výskum priniesol svoje ovocie v podobe ilustrácií a možných rekonštrukcií chrámov. Chrámy sa taktiež vyhli ničeniu počas občianskej vojny v Libanone, keď si údolie Bekaa vybralo za svoje sídlo hnutie nielen Hizballáh, ale aj sýrske a palestínske jednotky. Hizballáh tam pôsobí dodnes a ako jeden zo suvenírov ponúkajú miestni obchodníci tričká s ich logom; taktiež je tam pomerne veľká komunita Palestínskych utečencov. V roku 1984 sa stal Baalbek súčasťou Svetového dedičstva UNESCO a ďalšie vykopávky potvrdili osídlenie mesta už v neolitickej dobe. Mesto bolo v ohrození počas bombardovania Izraelskou armádou v roku 2006, rakety ale nezasiahli antické stavby a tie sa nám zachovali až do súčasnosti. Ako vyzerá Bejrút, sa zasa dozviete tu.