Namíbia, prázdna a nádherná

Ráno na červených dunách v namíbskom národnom parku Namib-Naukluft je jedinečne. Síce Ivanovi chýbali kelviny, ale aj tak Deadvlei zanechalo niečo v každom z nás. Po absolvovaní tejto časti Namibskej púšte sme šli vyzdvihnúť ďalších členov tejto výpravy, ktorí sa pridali vo Windhoeku. Odtiaľ sme sa spoločne v dvoch autách presunuli pri nádhernom, purpurovom, západe slnka do Swakopmundu, mestečka, kde sa bez problémov odhovoríte nemecký a dáte si viennerschnitzel veľký ako...veľký. Výlet do púšte, kde nám Tommy ukázal život na dunách, bol horúci, ale poučný. Fotoaparáty cvakali a karty ledva stíhali, keď chameleón lovil nejaký hmyz. Vlado zasa zo seba dostal hlásku. Na margo Jankovej oškretej hlavy povedal, že už to má dobré, keď si to „olúpal ako kubánsky pomaranč“. V Swakope sme si dali miestnu lahôdku, kabeljou. Na Cape Cross sme si doplnili zbierku čuchových vnemov o „vôňu“ uškatcov. Títo plážoví povaľači boli úžasní. Už len tým, že ich bolo okolo 30.000 na jednom mieste. Od Atlantiku sme sa pobrali do vnútrozemia a prespali pod najvyšším vrchom Namíbie. A tam sda to stalo. Konečne nejaká tragédia v podobe defektu. Všetko išlo doteraz moc hladko. Užili sme si bazéna, skvelého piva s ľadom a ráno sa trošku prizreli pôvodným obyvateľom na maľby. Tieto sú staré cca 6000 rokov. Potom sme skontrolovali, či skamenelý les je ešte stále skamenelý. Je. Len Welvitscia mirabilis je stále zelená aj napriek jej veku. Kavita Lion Lodge. Miesto, kde je skvelé ubytovanie, strava a starostlivosť a navrch majú krásne levy. Venujú sa ochrane týchto mačiek a prajeme im, aby sa im naďalej darilo. Poobede sme navštívili Kaokolandsky kmeň Himba. Baby chodia hore bez a natierajú sa hlinkou a chlapi chodia s dobytkom, takže sú vlastne neviditeľní. Trávia vonku na pastve aj dva týždne. Teraz sedíme v BUBO lodge s vyhliadkou na krajinu a je nám hej. Dovi.