Je nam tu trosku zimka, zevraj sever Indie zasiahli najvacsie „zimy“za poslednych 45 rokov. Je aj to dovod toho, ze nam vsetko tak genialne vychadza? Karma skupiny je vynikajuca a skupina tu karmu dokanca svojou vlastnou karmou prevysuje. Bavime sa, smejeme sa, je nam fajn a sme za to odmenovani. Pohodovym cestovanim po nepalskych cestach bez typickych zdrzani sposobenych zapchami, havariami, zosuvmi pody, strajkami atd. Turistov je nas tu teraz pomenej a aj to si clovek netusiac uziva. Co takto dvojdnovy, takmer nepreruseny vyhlad na desiatu najvyssiu horu sveta Anapurnu aj s jej vsetkymi sestrami Anapurnickami a Machapuchare? To ze let k Everestu prebehol bez jedineho mraciku na oblohe je tiez nevidane, nehovoriac o tom, ze ho absolvovala cela skupina. Vynechali sme rafting na rieke Trisuli, povedali sme si, ze by nam v tej himalajskej vode bola predsa len zima. Skoda? Aj ano, aj vobec nie. Prisli sme do Chitwanu skor a vyuzili cas najlepsie ako sa dalo. Isli sme na jeepove safari, aby sme zvysili sance na spozorovanie miestnej zvery a isli sme sa bicyklovat kade tade po miestnych dedinkach, kde zije miestne obyvatelstvo z etnika Tharu. Na jednej strane primitivnym, ale za to stastnym zivotom. Dalsia skupina turistov tadeto prejde mozno za pol roka, takze fakt autenticky a plnohodnotny zazitok. Dnes sme prechitwanovali cely den a ze sme boli uspesni neviem ani opisat. Rano zacalo riadnou kosou a hmlou. Vozit sa na slonich chrbtoch chitwanskou dzunglou sme isli aj tak. Nasli sme nosorozca? Nasli a dvoch a okrem toho zopar inej zvery. Par statocnych sa potom islo s tymi istymi slonmi, ktore pre nas patroluju dzunglu vykupat. To co nasledovalo potom, je prave to neopisatelne. Vzdy ked beriem ludi na safari, to je jedno ci toto nepalske, alebo africke, tak ich upozornujem, ze nech od realneho “ziveho”safari neocakavaju, ze to bude nejaky National geographic alebo Discovery dokument. A veru ze to bol. Pocas plavby vratkymi pirogami po miestnej krokodiliej rieke a naslednej prechadzke po vlastnych lesom plneho termitist sme nasli dalsieho, hadam najfotogineckejsi pozujuceho nosorozca v lesnom jazere a napocitali osemnast krokodilov. (tolko ich tu nevideli moje posledne styri skupiny dokopy). To ze clovek pocituje take to cestovelske chvenie a rozcarovanie je normalne, ale ked to preziva aj samotny sprievodca, ktory je uz na tieto veci zvyknuty, tak to uz je co povedat. A teraz to, co cely tento zajazd “odpalilo”. Bol to jeho samotny zaciatok, prve dni v Kathmandu, miesto v ktorom sa zosobnuje to, ked chcete povedat, ze nejake mesto naozaj zije. Boli by ste na svojich znamych, pribuznych, kamaratov, rodicov naozaj hrdi. A mozno ze aj trosku prekvapeni :o) Na Silvestra to riadne roztocili, mam pocit ze sme to cele pretancovali a prespievali. Kolo cesko-slovenskych ludoviek pocas pauz miestnej naozaj genialne hrajucej rockovej kapely bolo az dojimave. Cele toto hyrenie sme si naozaj spontanne natrenovali uz noc predtym a ta tiez dopadla tak, ze som sa bal,z eta silvestrovska ju neprekona. Nakoniec ale veselica nevidana a rano Noveho roku 2013, ked sme sa stretavali na recepcii nasho hotela, aby sme vyrazili na vylet po kathmandskom udoli, niektori z nas prisli preistotu v slnecnych okuliaroch, aj ked este nesvietilo slnko. Ved viete co myslim :o) Zajtra uz nepalske konciny opustame, smer India, poznavat vsetkych tych Sivov, Visnuov, Buddhov….. o nieco intenzivnejsie. Drzte nam palciska, myslite na nas, nech nas trochu zahreje od neocakavanej zimy. Vsetkych pozdravujeme a nehaste, co vas Nepal-i.
