Okruh južnou Afrikou - Namíbia

Mys Dobrej nádeje, juhoafrické vínko, kapský doktor, BUBO klienti sa hrajú s gepardom Chiquitouu, zdolávame Elim, jazdíme na dunách Namibu, BUBO skupina adoptovala levov, zaujímavy svet Himbov. To by boli asi názvy našich príspevkov, keby som sa dostal k internetu pravidelne. Tak poďme na to. Zvitavame sa na letisku v Kapskom meste. Prvé milé prekvapenie. Po niekoľkých mesiacoch sa stretávajú účastníci zájazdu "Cesta okolo sveta" Zuzka to celý čas tajila a vyšlo jej to! Nič netušiaci Maroš s Miškou takmer padli zo stoličiek, keď sa k ním letistnou halou blížila Zuzka. Hneď sme si všetci padli do oka a v počte 5 kusov začali objavovať JAR. Stolová hora, Kapské mesto, Waterfront, Mys Dobrej Nádeje a majestátny Cape Point. Kolónia ťarbavých tučniakov a pieskový peeling, ktorý sme dostali. Veľryby v Atlantiku nám mávali plutvami. Máme ešte jeden príbeh so žmurkajúcimi veľrybami,ale o tom až doma:o) Spíme v hoteli Ritz, neďaleko nového futbalového štadióna Green Point. Misku napadá zaujmavá slovná hračka pri tom ako na Waterfronte stretávame štvoricu Slovákov."Peťo, keď sa Ťa bude niekto pýtať kde bývame, tak povedz že v Ritzi (Ritz - čítaj Ric) :o) Jednu noc to s Ritzom otriasalo, keď sa Kapský doktor rozhodol ukázať svoju silu. Tak fúkalo, že sme niektorí ani nespali. Bol to zážitok. Ráno bol pri bazéne spadnutý múrik, tak sme rozmýšľali, či to Kapský doktor, alebo či si bol Maroš zaplávať :o) Celé Kapsko si obohacujeme Chapmans Peak drive, úžasná pobrežná cesta, návštevou najstaršej vinice v JAR a perfektným oceanariom na Waterfronte. Cestu do Namíbie nám spestruje úžasná príroda, zelené aleje citrusovnikov, Rooibosove polia, pohorie Cederberg. Hranicu prechádzame ako keby tam ani nebola až sa ocitáme v krajine zázrakov, kde ráno, keď sa zobudíte tak idete do lesa, kde rastu krásne aloe dichotoma stromy, kde sa po raňajkách idete maznať s gepardom a pri odchode sa zastavíte tam, kde sa pred vami hrávali obry. Neskutočne navalane skaly v ktorých každý podľa vlastnej predstavivosti hľadá jednotlivé obrazce. Nádherná cesta do Sossusvlei - to je tam, kde je Namib hádam najkrajší. Perfektné ubytko na spôsob filmu s levicou Elzou. Ráno vyrážame skoro na duny - hladní. Niekto nám ukradol raňajky :o) Nám to až tak nevadí, aspoň sme mali dôvod ísť tri krát za deň do krčmy pri vchode do púšte:o) Štveráme sa na Elim. Jedinú dunu, ktorá má meno. Náročný výstup, stúpajúca teplota, z jednej strany hory, z druhej pusť, šteklivé slniečko a absolútne ticho - je to neuveriteľné, ale vyšli sme všetci. Naspäť si to skracujeme kolmým zostupom z duny...piesok už mal dobrých 60-70 stupňov. Zišli sme rýchlo :o) Pokračujeme ďalej - cieľ samotný Sossusvlei, resp.slepé údolie. Miesto, kam sa dostanete iba autom so 4x4. Auto by aj bolo, ale nebolo šoféra. Tak nám miestny šéfe dáva kľúče od auta, že veď nech si jedno zoberieme a ideme sami. Netreba nám hovoriť dva krát. Nasadáme ideme. Cieľ biela soľná planina s vyschnutými stromami obklopená červeným pieskom majestátnych dun. Úžasné miesto, potom čo odchádzajú turisti tam ostávame sami a užívame si. Deň zakončený vychladeným vínkom na terase našich izieb. Je nám skvelé! Po dunách Namibu sa cez pestrofarebný multi kulti Windhoek, kde celkom komplikované vyzdvihujeme ďalších dvoch účastníkov zájazdu Esty a Mira presúvame do nemeckého Swakopmundu. Mesto, ktoré má svoj šmrnc, z jednej strany studený Atlantik z druhej strany horúca pusť. Dávame si oddych. Niekto sa ide vyblázniť na štvorkolky, iní na trojhodinovú prechádzku po pobreží. Maroš sa hádže do studených vĺn Atlantiku. Domáci neveriacky krútia hlavou. Proste si to užívame. Ide sa ďalej. Krížový mys a kolónia uškatcov. Vysvetlíme si rozdiel medzi uškatcom a tuleňom a pozorujeme týchto miestami až 300 kilových uskriekanych nemotornikov. Prichádza oibdobie párenia, takže máme možnosť sledovať aj veľa teritoriálnych bitiek. Spíme v pohorí Branberg s najv.vrchom Namíbie Koenigspitze. Srdce bývalého horolezca Magdusky to nenecháva chladné a tak sa má pýta, či sa to dá vyliezť. Dá, ale treba na to 3 dní a toľko ich tu nemáme. Mimochodom, spomínal som, že po ceste sme sa zastavili na druhom najväčšom kaňone sveta Fish river? Absolútne ticho, žiadna turistická tlačenica ako na Grand Canyon. Paráda. Kavita lodge - veľká farma susediaca s Etoshou. Kapitola sama o sebe. Majitelia sa tu rozhodli skoncovať s farmárčením a založiť nadáciu pre záchranu levov. Viete, že lev je druhé najohrozenejšie zviera planéty? A tu sa to snažia zmeniť. Lev v Afrike nie je v žiadnom prípade majestátny kráľ zvierat ako v našich mysliach. Domorodci ho majú za škodcu. Zabijaka dobytku a ľudí. Tu v Kavite sa snažia zmeniť myslenie ľudí a naučiť ich žiť s levom. Zanietený Franko, ktorý pre levy žije nás berie na ranné randevouz s jeho miláčikmi. Tíško ich sledujeme spoza plotu. Do oka nám padajú dva mladé levy Thimba a Shavula. Zuzka, Miska a Maroš si ich adoptovali. Za príspevok ich zabezpečia svetlejšiu budúcnosť a určite tým aj prispievajú na nadáciu venujúcej sa záchrane tohoto ušľachtilého tvora. S krásnymi pocitmi odchádzame smer Opuwo. Mesto, tak africké ako sa len dá. Skladáme sa na darček pre Himby, ideme im nakúpiť do obchodu potraviny a navštevujeme Himba dedinu. Tu vidíme ako žijú, vysvetľujeme si ich spoločenský život, používanie okrovej farby a prečo im v 11 rokoch rituálne vyrážajú štyri spodné zuby... Ostatné sme strávili dva dní v Etoshi na safari, ale o tom už v ďalšom príspevku :o)