Ako sme zdolali Namíbiu Štvrtina Afriky zdolaná

O Kapskom meste sa všeobecne hovorí, že popri Sydney, Vancouveri a Riu patrí k najkrajším mestám sveta. Aj my sa k tomuto názoru musíme prikloniť. Mesto sme si od prvého okamžiku užívali. Stolová Hora na začiatok, prehliadka mesta a na večeru skvelá reštika, volský chvost a hudobníci z Konga. Ďalší deň nás čakal Myš Dobrej Nádeje. Videli sme všetko živé, čo sa tu vyskytuje. Od horskej zebry, byvolca, cez paviány až po korytnačku. Mys sa nám ukázal, ale v podobe, v akej ho našiel Bartolomeo Dias. Pomenoval ho vtedy Mys Búrok. Teraz tu síce nič nezurilo, ale hmla bola hmatateľná. Presunuli sme sa do mestečka, ktoré okupujú tučniaky. Kedysi tu miestni s nimi mali problémy, ale teraz sú od mesta oddelení a Vy si tak môžete vychutnať tieto potvorky na ich vlastnej pláži. Posledný deň sme strávili prechádzkou po meste a nákupom suvenírov. Poobedný presun do mesta Springbok bol príjemný. Krajina sa menila. Nakúpili sme pomaranče, sušené ovocie a rooibos priamo z farmy v Citrus Valley a prespali u Annie. Veľmi príjemná cottage, kde sme sa cítili ako doma a Emma sa pri raňajkách cítila ako na Vianoce. Pred obedom sme sa dostali na Namibsku hranicu, hladko ju zdolali a zastavili sa na okraji druhého najhlbšieho kaňona sveta – Fish River Canyon. Pomotali sme sa po okraji a dostali sa k mestečku Keetmanshoop v blízkosti Kalahari. Rána tu sú úchvatné. Východ slnka v „lese“ z aloe dychotoma, kŕmenie a mučenie gepardov v podobe hladkania a skrabkania a prechádzka po ihrisku obrov. Ako to ti obri takto dokázali naskladať? V nedeľu bol dôležitý deň. Dostali sme prvý defekt. Uprostred ničoty. Za 9min Jirka s Martinom, za našej výraznej pomoci (fotili sme a kybicovali, lebo by to trvalo dlhšie), kola vymenili a my sme sa dostali do lodge na okraji známej púšte Namib. Naozaj štýlová noc a úžasná večera, kde neostali neochutnane šťavnaté steaky, ktoré behajú okolo. Springbok, gemsbok, kudu, alebo zebra... Deň na to sme si užili červenej, púštnej krásy, nafotili 45-ku, vyštverali sa na Big Daddy, vliezli do Mŕtveho údolia a spravili obrázky najfotografovanejsieho stromu Namíbie. Večer sme strávili vo Windhoeku, kde nám nemecka reštaurácia dala ochutnať riadny snicel. Presun do Swakopmundu, kde smer vyzdvihli kolegov, ktorí si vybrali skrátenú verziu, večera v Kuckis pube a príprava na ďalší deň. Skoro ráno sa polovica rozhodla ísť pozrieť do púšte s Tommym. To je chlapík, čo sa v pusti naozaj vyzná. Prekazila nám to púštna búrka. Odchod bol až poobede. Nakoniec sme ale videli chameleóna, ktorému sa nechcelo žrať, gekóna, ktorý po 20 sekundách na slnku umrie (tento ale na slnku nebol), jaštericu, ktorá sa za 2 sekundy zahrabe do piesku a vretenicu, ktorá necháva elegantnú stopu v piesku za sebou. Časť z nás, čo nešla, si vybrala jazdu na štvorkolkách po dunách. Úžasný zážitok v neuveriteľnej krajine. Keď ste na pusti sami, máte skvelý pocit. Ešte večera v najvychytenejšej reštike, kde sa bookuje minimálne mesiac dopredu. Dnes sme sa cez kolóniu uškatcov na Cape Cross dostali do Damaralandu, miesto obývané zaujímavými kmeňmi Damarov, Hererov a ich príbuznými. Pozreli sme si umelecké rytiny Sanov staré možno aj 6000 rokov, skamenelý les starý možno aj 280 miliónov rokov. Tento štvrtok bol opäť dôležitý deň. Ďalší defekt, ale tento krát rekordný čas 8 minút. Zastavili sme sa na nocľah v lodge, kde sa zapodievajú ochranou prírody a venujú sa záchrane levov a podobných šeliem z Etoshe. Ráno sme týchto 3 ročných drobčekov nafotili z minimálnej vzdialenosti z bezpečného úkrytu. Presunuli sme sa do mesta Opuwo v Kaokolande. Navštívili baby kmeňa Himba, Emma s Jirkom si nechali zmalovať ksichty po vzore domácich a utratili sme zopár EUR na presenty pre Vás doma. Teraz sedíme na večeri v najlepšom hoteli široko-ďaleko a tešíme na nasledujúce dní, kedy nás čaká časť safari. Majte sa doma dobre, my s BUBO klientmi sa máme výborne.