Ortodoxná židovská komunita v New Yorku

Každodenný život v rušnom New Yorku je zmesou kultúr, jazykov a náboženstiev. No medzi najvýraznejšie a najsvojráznejšie komunity veľkomesta patria ortodoxní židia. Ich prítomnosť je neprehliadnuteľná najmä v Brooklynskej štvrti Williamsburg. Ďalej ich nájdeme aj v Borough Park či Crown Heights, kde sa tradície stretávajú s moderným svetom a kde sa život odvíja podľa pravidiel Tóry, nie Wall Street.

Ortodoxní židia v New Yorku tvoria jednu z najväčších takýchto komunít mimo Izraela. Odhaduje sa, že len v samotnom Brooklyne žije vyše 600 000 židov, z toho značná časť sú tzv. chasidi – príslušníci náboženských skupín, ktoré kladú dôraz na dodržiavanie prísnych pravidiel viery, tradičné odevy, oddelené vzdelávanie a silné rodinné väzby.

Muži v dlhých čiernych kabátoch, s výraznými bradami a kadmi (peyos), na hlavách klobúky – od jednoduchých filcových až po luxusné kožušinové shtreimel, ktoré môžu stáť aj niekoľko tisíc dolárov. Oficiálne zdroje hovoria, že cena takéhoto klobúka sa môže vyšplhať aj do výšky 20 tisíc dolárov. Tieto klobúky, zhotovené často z kožušiny sobola alebo norky, sú symbolom identity a duchovného postavenia, a nosia sa najmä počas sviatkov a šabatu. Ženy zasa nosia dlhé sukne, vysoké golieriky a často majú vlasy zahalené šatkou alebo parochňou – v súlade s pravidlami cudnosti (tzniut).

Jedným z najvýraznejších znakov tejto komunity je jazyk. V mnohých domácnostiach je yiddish – jazyk kombinujúci nemčinu, hebrejčinu a slovanské prvky – stále živým jazykom každodennej komunikácie, dokonca častejšie používaným než angličtina. Je to zároveň forma zachovania identity a oddelenia sa od sekulárneho sveta.

Ortodoxní židia sú známi veľkopočetnými rodinami. Rodiny s ôsmimi, desiatimi či dokonca dvanástimi deťmi nie sú výnimkou. Za týmto fenoménom nie je len láska k deťom, ale aj hlbší, historický dôvod: mnohí veria, že ich povinnosťou je „znovuosídliť“ židovský národ po hrôzach holokaustu, počas ktorého bolo zavraždených šesť miliónov židov. Veľké rodiny sú preto vnímané ako akt viery, pýchy a odporu voči minulým tragédiám.

Ich každodenný život sa točí okolo viery. Všetko podlieha prísnym pravidlám halachy (židovského náboženského práva) – od stravy cez obliekanie až po technológie. Bežné smartfóny sú nahradené tzv. kosher phones, teda špeciálne upravené telefóny bez internetu, kamier a sociálnych sietí, ktoré používajú najmä muži, aby sa vyhli „nečistým“ obsahom a rozptyľovaniu.

Aj hygiena má v tejto komunite svoju špecifickú úlohu – okrem každodenných rituálnych umývaní sa zachováva čistota pred modlitbou, ženy navštevujú mikve – rituálne kúpele – po menštruácii alebo pred svadbou. Nie je to len o fyzickej čistote, ale najmä o duchovnej pripravenosti.

V sobotu počas šabatu sa celý život spomalí – nepracuje sa, necestuje sa, nesvieti sa. Komunity sa stretávajú v synagógach, ulice sú plné veriacich v tradičnom odeve. V kontraste s ruchom New Yorku pôsobí táto oddanosť ako iný svet – pokojný, sústredený, nemenný.

Hoci sú často terčom nepochopenia či predsudkov, ortodoxní židia ostávajú verní svojmu spôsobu života. Ich cieľom nie je splynúť s mestom – ale uchovať si identitu. A to sa im darí. V New Yorku tak existuje svet, kde sa stále rozpráva jidiš, v ktorom sa počíta každý detail podľa Tóry, a kde je každé dieťa novým symbolom viery, nádeje a vytrvania.