Patan je tak blízko nepálskeho hlavného mesta, že s ním za posledné roky doslova zrástol a len ľudia odtiaľto vedia, kde začína a kde končí. Podobne ako zopár iných perál aj Patan leží priamo v Kátmandskom údolí a vďaka svojim krásnym budovám a významu si ho vzalo pod ochranné krídla aj samotné UNESCO. Všetky uličky mestečka sa zlievajú do srdca mesta v podobe historického námestia Durbar.
Kamenné levy s pootvorenými papuľami hľadia na námestie a stali sa jeho ochrancami. Niekoľko schodov a honosný vstup vedie na malé palácové nádvorie Mul Chowk ukryté za stenou. V tieni tu sedí niekoľko mužov popíjajúcich čaj s mliekom z malých, špinavých pohárikov. Všade naokolo nádvoria sa dvíha palácová výzdoba v podobe dreveného obloženia. Muselo trvať roky, kým všetky detaily precízne vyrezali do dreva a ešte ho sem takto krásne osadili. Pred tehlovými múrmi stojí niekoľko sôch znázorňujúce posvätné rieky Gangu a Jamunu pretekajúce severnou Indiou.
Panovnícky palác má okrem nádvoria Mul Chowk ešte ďalšie dve, avšak zvyšok je pre verejnosť uzatvorený, no vstup na susedné nádvorie Sundari Chowk stráži opičí boh Hanuman a známy Gáneš s obrovskou sloňou hlavou s dlhým kamenným chobotom.
Hlavným chrámom celého starého Durbaru je Krišna Mandir zo 17. storočia. Nie je drevený ako ostatné, ale z kameňa a nepripomína ani pagodu, ale skôr chrám s vysokou vežou. Je jediným chrámom v Nepále, ktorá má na svojom tele 21 zlatých vežičiek a jeho výjavy sú ako otvorená kniha eposov Rámajána a Mahabharáta.
V roku 1638 ho nechal postaviť panovník Siddhinarasimh Malla po tom čo sa na tomto istom mieste mal zjaviť boh Krišna s bohyňou Radhou. Podobne ako Krišna Mandir aj ostatné chrámy stoja na vysokých kamenných piedestáloch ku ktorým vedie niekoľko schodov. Tie sa každý deň premenia na miesto stretnutí. Sedia tu školáčky v uniformách vracajúce sa zo škôl, mladí muži tajne okukujúci dievčatá, ženy predávajúce zeleninu, ale aj muži popíjajúci čaj. Stačí si sadnúť na chrámové schody a nechať okolo seba plynúť nepálsky život.
Vietor roztrepotal niekoľko malých trojuholníkových nepálskych vlajok a prúd ľudí sa valí dláždenou ulicou ako dravá himalájska rieka na jar. Lákadlom starého Patanu je aj budhistický Zlatý chrám. V starom meste to žije čulým ruchom a ľudia sa neustále presúvajú z jednej ulice na druhú. Niektoré ulice sú nespevnené, plné dier, miestami mokré od povylievanej vody a vďaka vysokým domom je v nich príjemný chlad. Priamo na ulici sa predáva lacný obed a mnohí sa zastavia.
Podáva sa momo, tradičné nepálske jedlo. Patan je známy predajom čaju a mnohé obchodíky ponúkajú široký výber zelených či čiernych čajov priamo z veľkých plátaných vriec. Z každého sa vinie von na ulicu príjemná exotická vôňa. Zlatý chrám volajú miestni Hiranya Varna Mahavihar a je najpríťažlivejším budhistickým svätostánkom celého mesta.
Nádvorie uprostred chrámu je pomerne malé, ale aj tak sa sem zmestilo všetko potrebné. Dookola obiehajú modlitebné mlynčeky a za mrežami v hlavnej svätyni sedí socha Budhu, ktorá dominuje celému priestoru. Každý veriaci k mlynčekom podíde a roztočí ich, čím sa dá do pohybu budhistická modlitba. Priestorom sa šíri vôňa vonných tyčiniek, ich jemný dym občas zastrie pohľad a v strednej časti sedia na zemi budhistickí mnísi. Oblečené majú tmavo purpurové róby a nahlas čítajú sväté texty. Mystická atmosféra sa dostáva vďaka spevom a vôňam pod kožu a vháňa zimomriavky.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
