Posledné dni vo Svätej zemi

Svätá zem sa nám pomaličky, ale isto začína meniť na krásne spomienky. Naša blízkovýchodná skupinka sa ocitla na brehu Stredozemného mora v Tel Avive. Ešte si užívame teplo, promenádu, pláž a atmosféru prímorského miesta, no zajtra nás máte doma. Odkedy sme sa ozvali naposledy z Jeruzalemu sme toho zažili toľko, že je ťažké vybrať len zopár vecí. Včera sme kráčali miestami, ktoré poznačili zázraky. Opustili sme biblický Nazaret, aby sme sa ocitli na brehoch Galilejského jazera, no ešte predtým sme ochutnávali sladučké víno v Kane Galilejskej. Nebolo to presne to, ktoré tu mal počas svadby Kristus premeniť z vody, ale aj toto chutilo pomerne dobre a niekoľko fliaš sa nám už rozliezlo po kufroch, aby ste mohli ochutnať aj doma. Namočili sme sa v posvätnej rieke Jordán a tak sa nám na jeho brehu zapáčilo, že sme posedávali na okraji a oddychovali s nohami ponorenými v rieke, zatiaľ čo sa okolo našich nôh zhŕkli desiatky malých rýb. Niekoľko ľudí prišlo v snehobielych rúchach a rituálne sa do vody ponáralo a dokonca sa tu objavil aj ortodoxný kňaz, aby bol krst právoplatný. Je zaujímavé sledovať život na brehu Jordánu a ľudí, ktorých jeho sila pritiahla. V Tabghe sme hľadali byzantské mozaiky na mieste ďalšieho zo zázrakov a dokonca si neďaleko krásneho kostola čiernej farby, kde mal kedysi Kristus odovzdať moc nad cirkvou svätému Petrovi aj namočili nohy do jazera. Po členky v príjemne teplej vode a na druhej strane sa dvíhajú Golanské výšiny, ktoré sa často spájajú s konfliktami. Na druhej strane je už Sýria, ktorá o tieto mimoriadne vzácne kopce prišla. Vidieť ich kúsok od seba je iné ako o nich počúvať v správach či televízii. Človek si ich predstavuje vyššie. Prešli sme sa medzi ruinami Kafarnau s domom sv.Petra aj vzácnou synagógou a napokon si pri káve či marakujovej ľadovej drti užívali pokoj Hory Blahoslavenstiev. Záver dňa sme si vychutnali na našej súkromnej loďke, ktorá s nami pomaličky plávala nepatrnými vlnami Galilejského jazera. Málokoho by napadlo, že táto pomerne malá vodná plocha patrí k najdôležitejším vodným plochám celého Blízkeho Východu. Dnešné ráno sme dobýjali poslednú bodku na mape križiackeho sveta v podobe historického mesta Akko. Bolo to tu, kde sa v roku 1291 rozsypali na kamennú dlažbu križiacke sny o Jeruzaleme a Svätej zemi. Tí, čo sa zachránili ušli na Cyprus a Blízky Východ sa ocitol v rukách Mamelukov. Akko je fascinujúce miesto so svojimi podzemnými tunelmi, chodbami, ulicami a mestom pod dnešným mestom. Kráčať úzkymi uličkami, cítiť chlad okolitých stien a predstavovať si ako odtiaľto utekali Templári v časoch nebezpečenstva, to je pravé cestovanie v čase. Preliezli sme pevnosť, mešitu, uličky starého mesta a vyšli na hradby nad prístav, aby sme mali Akko ako na dlani. Ešte zastávka v Haife na hore Karmel, výhľad na ikonu Haify v podobe Bahaistického chrámu a sme v Tel Avive. Zajtra doobeda ešte posledné nákupy, posledný hummus, mätový čaj a letíme domov.