Je to druhé najväčšie mesto v Nepále (400 tisíc obyvateľov), hneď po Kathmandu, 200km západne od Kathmandu, ale človek tu má pocit, akoby bol v nejakej malej horskej dedinke. Je tu väčšia pohoda, čistota, lepší vzduch ako v hlavnom meste, a ešte je tu aj lacnejšie... Široké ulice, otvorené priestranstvá, niečo úplne iné ako hlučné a preplnené hlavné mesto.
Pokhara sa ako mesto preslávila v priebehu 18. storočia, kedy sa z nej postupne stalo významné obchodnícke mesto, keďže ležala priamo v strede obchodnej trasy medzi Indiou a Tibetom. Jej strategickú polohu si veľmi dobre uvedomoval aj už spomínaný Prithvi Narayan, ktorý ju včlenil do kráľovstva Ghorka v 1786.
Zaslúžil sa o jej zveľadenie a pracoval ďalej na vylepšovaní jej obchodnej pozície. Na pozvanie kráľov sa tu usídlili rôzne kmene ako napríklad, Newarovia, ktorí prišli z Bhaktapuru. Dokonca si tu britská armáda vybudovala jedno zo svojich náborových centier, čo ešte viac podtrhlo atraktivitu mesta aj pre ľudí z okolitých dedín a miest. Nič však netrvá večne a Pokhara začala strácať na svojej dôležitosti, kvôli odklonu pôvodných obchodných trás a celkovo zhoršeniu čínsko–indických vzťahov.
Na politickej mape sa opäť objavila v roku 1959, kedy slúžila tisíckam utečencov z Tibetu, ktorí tadeto utekali do Indie, kde v Dharamshale začali budovať svoju novú utečeneckú komunitu. Odhaduje sa, že za prvé tri roky okupácie Tibetu Čínou migrovalo touto trasu 300 000 Tibeťanov a za posledných dvadsať rokov tadeto uteká v priemere 2 500 ľudí ročne.
Na území Nepálu žije celkovo 50 000 až 60 000 utečencov a štyri (Jampaling, Paljorling, Tashi Ling a Tashi Palkhel) z celkovo dvanástich táborov sú vybudované v okolí mesta. Vďaka týmto všetkým faktorom sa obyvatelia Tibetu stali významnou menšinou v tejto oblasti, o čom svedčí aj viacero reštaurácií s autentickou tibetskou kuchyňou.
Vyhľadávanou turistickou destináciou, akou je dnes, sa stala o niečo neskôr ako Kathmandu, keďže bola relatívne odrezaná od zvyšku sveta a dalo sa do nej dostať iba na koňoch. Toto sa však zmenilo v roku 1968, keď už bola v plnom prúde výstavba spevnenej cesty. Pokhara tak mohla naplno začať rozvíjať svoj obrovský potenciál, ktorý mala vďaka skvelej polohe a blízkosti troch majestátnych osemtisícoviek: Dhaulágirí, Annapurna a Manaslu.
Mesto Pokhara na BUBO zájazde Nepálom a Indiou pravidelne navštevujeme ako druhú zastávku našim Nepálskym dobrodružstvom, či už kvôli ukľudňujúcej atmosfére emsta a okolia, lete vrtulníkom na základný tábor Annapurny alebo úžasným reštauráciám, barom, jazere... nebudeme predsa všetko prezrádzať, príď Pokharu zažiť na vlastnej koži!
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
