Pol Pot v Kambodži - príbeh Sanitha Silné príbehy z revolučnej Kambodže

Po Thajsku a divokom Bangkoku prišla susedná Kambodža. Ak máme v BUBO povedať jedno miesto, ktoré nemôžete vynechať pri návšteve tejto krajiny, tak je to jednoznačne bájny Angkor. A do neho sme mali namierené z hlavného mesta Phnom Penh presunom cez rozľahlú Kambodžu. Momentálne, keď je tu obdobie sucha sa nám za oknom nášho privátneho minibusu s istou pravidelnosťou striedali dediny a žltozelené políčka vyschnutej krajiny. Postupne sme sa so značnou nedočkavosťou blížili do Siem Reap, mesta, ktoré je najnavštevovanejšie, práve pre kus histórie skrytej v džungli za ním. Po príchode sme si dopriali krátky oddych, aby sme sa naladili na prvé zážitky strávené v slávnom, kedysi najväčšom meste sveta. Sadáme si v lokálnej reštaurácií a objednávame si tradičnú khmérsku kuchyňu. Ja si objednávam môj obľúbený Amok curry s rybou. A zapíjam ho čím iným, ako práve domácim pivom Angkor. Dávam sa do reči so Sanithom, mojím lokálnym sprievodcom, veľmi sympatickým, seriózne vyzerajúcim pánom. Preberáme, ktorý chrám si pozrieme detailne dnes a na ktoré sa sústredíme zajtra, keďže na ne budeme mať celý deň. Na úvod vyhráva Angkor Wat, ktorý je zo všetkých najznámejší a my si nenecháme ujsť západ slnka práve na ňom. Rozprávame sa o Angkore, histórii a zrazu mi Sanith vraví, že sa tam istý čas schovával. Pozerám na neho s vyvalenými očami a hneď sa ho pýtam na detaily. A tak mi začína rozprávať svoj životný príbeh. Počúvam ho so zadržaným dychom a jeho slová mi znejú v hlave ako zvony vychádzajúce z budhistických chrámov. Keď bol malý, tak sa chcel vzdelávať v kláštore, síce pre neho nemali voľnú izbu, no jeden z mníchov ho nechal prespávať v knižnici. Zrazu sa ocitol medzi tonami kníh, z ktorých značnú časť počas dlhých večerov prečítal. Keď bol starší, tak sa oženil a presťahoval do Siem Reap, z kadiaľ pochádzala aj jeho žena. V tom čase bol Angkor zahalený džungľou a viac-menej neprebádaný. Výnimkou bol práve Angkor Wat, kde sa zdržiavali mnísi a jeho poloha bola špecifická. To boli dôvody prečo ho džungľa nakoniec nepohltila, ako väčšinu ostatných chrámov. Aj preto patrí dnes k tým najzachovalejším. Späť ale k príbehu Sanitha, ktorý chcel so svojou ženou po nastúpení režimu červených khmérov a Pol Pota ujsť za hranice Kambodže. Ona však nemohla odísť. Nebola schopná nechať doma svojho chorého otca napospas hrôzostrašnému režimu. A tak neutiekli. No práve Sanith, aj pre svoje vzdelanie a ostatné veci, bol jasným cieľom, ktorého sa chcel brutálny Pol Pot zbaviť. Podarilo sa mu zázračným spôsobom prežiť, aj napriek tomu, že po celé tie roky bol v ohrození života. Útočisko hľadal aj v bájnom Angkore. Po páde červených khmérov ale prišla vojna, v ktorej bojovali na jednej a aj na druhej strane khméri, i keď oba tábory v záujme inej krajiny. Toto Sanith odmietal a keď ho povolali, začal sa schovávať v Angkore, aby nemusel ísť zabíjať, resp. byť zabitý. Za ten čas si toto miesto zamiloval. Po tom, čo z krajiny odišli Vietnamci, splnil sa mu sen a stal sa novinárom. No keď zistil, že musí písať to čo mu nadiktujú, respektíve nakážu napísať, rýchlo prišiel o všetky ilúzie, že raz z neho bude slávny žurnalista. Rozhodol sa túto prácu prenechať iným. Jeho cesty sa však opäť stretli s Angkorom, kam sa nakoniec vrátil z Phnom Penhu späť. Začal sa spolupodieľať pri odkrývaní jednotlivých chrámov, ich konzervácií, oprave a tak isto začal po krajine zháňať odnesené kusy jednotlivých častí chrámov. Takto pracoval, až dokým sa nezačal v Angkore rozbiehať turistický ruch. To ho priviedlo práve k tomu, aby začal sprevádzať ľudí po jednotlivých miestach Angkoru a napriek tomu, že už je na dôchodku, robí to naďalej. Smutné je na tom to, že v podstate aj musí, pretože dôchodok prakticky nedostáva a z niečoho žiť potrebuje. No to, že svoju prácu naozaj miluje, je Vám hneď jasné. Hneď, keď do najmenších detailov, a s radosťou, opisuje jednotlivé časti slávneho Angkoru.