Priestupný rok - vysvetlenie a matematika

Rok 2024 je priestupným rokom, čo znamená, že má 366 dní namiesto klasických 365. Február tak má 29 dní a žartovne sa hovorí, že ľudia narodení 29.2. majú narodeniny len každé štyri roky. A teda vo veku 40 rokov oslavujú len 10. narodeniny. Rovnako je na tom v slovenskom kalendári aj meno Radomír – taktiež by mal oslavovať meniny len každé štyri roky.

Ako však vznikol mechanizmus priestupného roku a prečo je matematika v tomto ohľade nesmierne komplikovaná? Tento systém používa na udržanie nášho kalendára v súlade s obehmi Zeme okolo Slnka. Rok na Zemi totiž netrvá 365 dní, ale cca 365,25 dňa. Bez priestupných rokov by sa náš kalendár postupne vychýlil zo synchronizácie so skutočným slnečným rokom a nasledovali by časové nezrovnalosti.

Na to, aby sa tomuto problému predišlo, myslel už Július Cézar a v roku 45 pr. Kr. zaviedol Juliánsky kalendár s jednoduchým pravidlom – každý štvrtý rok je priestupný. Išlo prakticky o presné výpočty času, ktorý potrebuje Zem na obeh okolo Slnka. Koncom 16. storočia sa ale ukázalo, že došlo ku skutočne malinkej výchylke – o 11 minút a 14 sekúnd.

Problematiku vyriešil v roku 1582 pápež Gregor XIII., po ktorom nesie meno dnešný Gregoriánsky kalendár. Nové merania boli presnejšie a matematika ohľadne priestupných rokov sa upravila. Dnes je nasledovná:

Roky deliteľné štyrmi sú priestupné...
...s výnimkou rokov deliteľnými 100, tie nie sú priestupné...
...roky deliteľné 400 však priestupnými rokmi opäť sú.

Roky ako 2100, 2200 a 2300 nebudú priestupné napriek tomu, že sú deliteľné 4. Avšak rok 2400 bude priestupný rok, pretože je deliteľný 400. Rovnako tak si určite pamätáte, že aj rok 2000 bol priestupný – taktiež je deliteľný číslom 400. Rok 1900 však priestupným nebol.

Tieto kroky zabezpečujú, že náš kalendár zostáva synchronizovaný s rotáciami Zeme okolo Slnka.

Mohli by vás zaujímať aj súvisiace blogy: