Problémy slávnej Sfingy v egyptskej Gíze Prežije ďalšie tisícročie?

Pyramídy v Gíze - časti hlavného mesta Egypta, Káhiry - sú neodmysliteľnou zastávkou počas návštevy tejto krajiny, považovanej za archeologický raj. Hoci Egypt ponúka nespočet chrámov, hrobiek a ďalších fascinujúcich miest, práve pyramídový komplex v Gíze je najžiadanejším a najnavštevovanejším miestom všetkých cestovateľov. Cheopsova pyramída opradená legendami a preslávená svojou monumentálnosťou tu stojí už viac ako 4 700 rokov. Vedľa nej Chefrénova, o niečo menšia, a do tretice Menkaureho, najmenšia; tvoria najznámejší pyramídový komplex na svete.

Nie každý vie, že pyramíd je tu spolu až 9, no zvyšných 6 bolo oveľa menších, patrili ženským členom faraónskych rodín a nezachovali sa v takom dobrom stave ako spomínané tri. Chefrén, staviteľ pyramídy, ktorá stojí uprostred, tu však zanechal aj ďalšie pozoruhodné dielo, ktoré robí vrásky na čele nielen archeológom už po stáročia. Tým dielom je Sfinga, ktorá spolu s okolitými chrámami dopĺňa tento fascinujúci komplex. 

O Sfinge sa toho dlho vedelo relatívne málo, najnovšie výskumy však prinášajú znepokojivé výsledky. Hlavne pokiaľ ide o jej stav. Vedci pripisujú jej pôvod spomínanému Chefrénovi, ktorý ju dal postaviť spolu s priľahlými chrámami, zaujímavý je však spôsob, aký pri jej stavbe zvolil. Archeológovia dôkladne preskúmali každý blok kameňa použitý pri stavbe chrámov, ktoré sa nachádzajú hneď pod jej levími labami, a zistili, že tieto bloky pochádzajú zo skaly, z ktorej je vytesaná samotná Sfinga.

Starí Egypťania extrahovali bloky zo skalného masívu a vzápätí ich použili na stavbu chrámov. Ak by ste vrátili bloky na ich pôvodné miesta, dá sa povedať, že by ste zarovnali celé okolie tak, že by Sfinge trčala z povrchu iba hlava. Na tom by však nebolo nič až tak zvláštne, nakoniec pri návšteve Sfingy je zreteľne vidno, že je v umelo vytvorenej “jame”. Čo však vedcov v minulosti trápilo viac, bolo jej obloženie pieskovcovými blokmi, ktoré pôsobili, ako by ju mali chrániť. 

A tu sa dostávame k jadru problému, pretože Sfinga naozaj eroduje o poznanie rýchlejšie ako pyramídy. Je to spôsobené práve jej konštrukciou, zatiaľ čo pri pyramídach ide o bloky naukladané na seba na pevnom podloží, Sfinga, ako sme si spomínali, bola vytvorená priamo z povrchového masívu. A hoci rameno Nílu, ktoré kedysi tieklo v tesnej blízkosti Sfingy, už dávno vyschlo, hladina spodnej vody je tu stále vysoko. Pieskovcový masív, z ktorého je Sfinga vytesaná, má s touto vodou priamy kontakt a nasáva ju doslova ako špongia. Keďže voda obsahuje rôzne soli, tie v drobných póroch na povrchu Sfingy kryštalizujú a spôsobujú prasklinky, vďaka ktorým sa z povrchu tohto giganta postupne odlupujú tenké vrstvy. Ak sa tento proces nepodarí zastaviť, ďalšej tisícročnice sa už Sfinga dožiť nemusí.

Oddeliť a odizolovať vrchnú vrstvu od zvyšku masívu sa nemusí ani vďaka moderným technológiám nikdy podariť, navyše pri krehkosti pieskovca by to bol velmi riskantný projekt. Aktuálne sa na povrch Sfingy pravidelne aplikujú ochranné nátery, ktoré by mali zabrániť erózii a ochrániť ju tak pre ďalšie generácie zvedavých návštevníkov. Či to však bude stačiť a či sa nájde plán, ktorý problém vyrieši natrvalo, ukáže až čas. Dovtedy však ešte veľa vody v Níle pretečie a veľa skupín na BUBO zájazdoch do Egypta sa pri Sfinge ešte vystrieda. Čo vy na to, budete v jednej z nich?