Džosér, staviteľ prvej pyramídy Faraón, ktorý zmenil dejiny Egypta

O pyramídach v Gíze vie dnes naozaj každý, patria medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie pamiatky sveta. Každoročne vítajú milióny turistov, ktorí si ich prídu pofotiť, dotknúť sa ich a pozastaviť sa nad ich majestátnosťou a monumentálnosťou. Ako ich dokázali starí Egypťania postaviť? Ako im to vôbec napadlo a aký bol dôvod na ich stavbu? Tieto otázky si kladie asi každý, kto sa k najznámejším pyramídam vyberie. Odpovede ale neležia ďaleko, minimálne tá na otázku, ako komu napadlo niečo také postaviť.

Stačí sa presunúť zopár kilometrov od Gízy do dodnes veľmi obľúbenej lokality archeológov, ktorá každoročne vydá niektoré so svojich tajomstiev starých tisíce rokov - Sakkáry. Práve tu stojí úplne prvá pyramída, ktorá uzrela svetlo sveta. Pochádza z obdobia približne 2 500 rokov pred naším letopočtom a jej autorom, respektíve panovníkom, ktorý sa o jej stavbu zaslúžil, bol faraón menom Džosér („Posvätný“ nebo „Nádherný“). V dobe svojho panovania (cca 2592–2566 p.n.l.) bol známy pod menom Necerichet a bol zakladateľom a prvým panovníkom 3. dynastie na počiatku Starej ríše.

Hoci pyramída mala slúžiť ako hrobka práve pre Džoséra, nemôžme nespomenúť aj jeho vezíra, dvorného architekta, astronóma či lekára, neskôr považovaného dokonca za boha, legendárneho Imhotepa. Bol to totiž on, kto prišiel s myšlienkou nadstaviť na pôvodnú mastabu - kvádrovitú stavbu, ktorá pôvodne slúžila na označenie hrobky panovníka menom Sanacht - ďalšie dve poschodia. Džosérovi totiž prekážalo, že cez vysoké obvodové múry komplexu nebude jeho miesto “návratu do života po smrti” dostatočne viditeľné. Imhotep preto prišiel s nápadom postaviť na mastabu ďalšie dve vrstvy rovnakého tvaru, no menších rozmerov.

Od tejto myšlienky k nadstaveniu ďalších vrstiev bol už len krôčik a postupne vzniklo niečo, čo dnes voláme stupňovitá pyramída v Sakkáre. Na rozdiel od ostatných pyramíd, postavených neskôr Džoserovými nasledovníkmi, v stupňovitej pyramíde nie sú žiadne chodby, hrobka sa nachádza v komplexe chodieb pod samotnou pyramídou. Tento projekt je považovaný za prototyp pyramídy, na základe ktorého nasledujúci faraóni ako Snefru, Cheops, Chefrén či Menkaure postupne vylepšovali a zdokonaľovali proces stavby vlastných pyramíd.

Samotnému Džosérovi sa pripisuje jedno z najlepších období Starej ríše, hoci z textu na “Stéle hladu” sa dozvedáme aj o 7-ročnom období sucha a hladu, ktoré skončili až po obetovaní darov bohovi Chnumovi. Džosér sa takisto zaslúžil o rozšírenie území vtedajšieho Egypta a zisk medených baní a ložísk tyrkysu. Jeho dielo dodnes v Sakkáre stojí a my v BUBO si ho na našich zájazdoch do Egypta ako jedni z mála chodíme pozrieť zblízka. Tu si rozpovieme viac nielen o Džosérovi, ale aj o Imhotepovi. Pridáte sa? Sochu Džoséra na fotografii môžte vidieť v egyptskom múzeu v Káhire, našla sa práve pri jeho pyramíde v Sakkáre.