Čakajte prosím...

Gurmánske hody v tieni Lenina

Ľ

Ľuboš Fellner

V Barnaul sme prekrižovali sibírsku rieku Ob a zamierili do centra.

Mesto Barnaul je riadnym zapadákovom, no predstavte si, že toto mesto, o ktorom ste zrejme ani nepočuli má viac obyvateľov než Bratislava. Je to menší brat tretieho najväčšieho Ruského mesta Novosibirsku, ktorý je vzdialený 2 a pol hodiny cesty autom, čo je v obrovitánskom Rusku za rohom.

Zastavujeme sa v reštaurácii Polzunov. Je nás 12 ľudí a pre takto obrovskú skupinu je objednať jedlo značným problémom. A musíme zaplatiť vopred, aby vôbec čosi začali robiť. Tak to tu chodí. Dotiahnem menu, zaplatíme a dohodneme sa, že prídeme o 19.30. Reštaurácia sa volá po Ruskom vedcovi Polzunovovi, ktorý v Barnaule žil. Vyhotovil prvý dvojtaktný motor na svete. Zomrel mladý na tuberkulózu. Vysvetliť, že chceme lokálne produkty je problém, podobne ako by bol u nás. Hovädzí steak s ryžou nechcem. “Ryžu pestujete tu na Altaji?” pýtam sa a zdá sa mi, že manažérku moja otázka zaskočila. No nakoniec je naše menu fajn.  Ako predjedlo máme surové altajské ryby. Stroganina z tajmena, čo je pstruhovitá ryba žijúca v absolútne čistej vode.

Viete čo je maral? 

Hlavné jedlo je biftek z marala s lokálnymi zemiakmi a kyslou smotanou. Viete čo je maral? Mne pripadá, že tu na Altaji je to čosi ako pre Číňanov a Kórejcov ženšen. Akýsi všeliek, všehoj od vysokého tlaku cez potenciu, liečbu zranení až po celkovú životnú silu. Maralovi (Cervus elaphus sibiricus) každoročne odrežú parožie, ktoré ešte nie je skostnatené (má ho vraj najväčšie zo všetkých jeleňov sveta). Nebolí to a obrovské až 30kg ťažké parožie o rok opäť dorastie – a toto parožie obsahuje “vesmírnu silu” alebo aspoň “prírodnú silu obrovského Altaja” Rozdrvené parožie nájdete v čajoch, balzamoch pre mužov, balzamoch pre ženy v mastičkách, kvapkách, v rôznych ozdravovacích kúrach. Niektoré produkty vyzerajú ako kozmetika, iné ako lieky a polovica má na obaloch erotický podtón. U nás nájdete liek Pantokrin. Z marala sa vyrábajú gombíku na poľovníckych sakách. No tu v reštaurácii je pre mňa dôležité, že mäsko je totálne bio. A to, že toto mäso doteraz nikto nejedol, to že práve tu je najčerstvejšie (pochádza z fariem maralnic) a je naozaj chutné. Ide o exkluzívny ulovený gurmánsky zážitok, presne ako to BUBO robieva.

Ako dezert máme 5 druhov altajských syrov, čo je fajn, ale s Francúzskom súťažiť nemôžu. No a k tomu 4 litre prírodného nedocukreného džúsu (mors) z brusníc a 5 litrov vodky. Kaviár jeme už od obeda. Najprv v blinčikárni = palacinkárni kde nám do palacinky natreli asi pol kila červených ikier. No a potom sme buchli 2 igristoje (ruské šampanské) a jedli kaviár pod sochou Vladimíra Iljiča Lenina (na fotografií). A nezatkli nás.

Toto leto v Sofii domáca sprievodkyňa Katarína hovorí v internacionálnemu publiku: “ na mieste dnešnej sochy Sofie stávala socha Lenina, ktorého sme odstránili” Toto vyhlásenie pobúrilo Američana, ktorému sa nepáči, že odstránili sochu Lenona. Zrejme prepočul?

Beluga kaviár tu bežne, ani v reštaurácii nemajú, nájdete ho tak na trhoch. Toto nie je to najlepšie miesto v Rusku či bývalom Sovietskom zväze. Najlepší čierny kaviár čo som jedol bol v krajinách pri Kaspickom mori. A toto leto v Podnestersku (nájdete na tomto Fóre ak si otvoríte príspevky z krajiny Moldavsko kam Podnestersko oficiálne patrí). Vždy sa toho kaviáru prejem.

Moja lokálna partnerka Olessia dostala odo mňa zadanie:

1/ zajednať rozlúčkovú večeru s lokálnymi špecialitami v najlepšej reštaurácii mesta

2/ ubytovať nás v najlepšom hoteli mesta s najlepšou polohou v absolútnom centre

Nepoužívam Trip Advisor, radšej mám tipy od domácich profesionálov.

Socha Lenina stojí v absolútnom centre mesta a presne tam je aj náš hotel Centralnaja. V Agre sme bývali v hoteli kde má každý výhľad na Taj Mahal. Dnes máme každý z nás výhľad na Lenina. Na zdarovje druzjá!

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Rusko