Jakutsk - cesta, z ktorej naozaj mrazí

Je prelom januára a februára a my sme na Ruskom Sibíri. V tomto ročnom období, keď je tu najhľadanejšie, máme v pláne prejsť slávnu Kolymskú magistrálu, prezývanú aj ako Cesta Kostí. Po pristátí v meste Jakutsk, ktoré je hlavným mestom Republiky Sacha (Jakutsko), nás čaká prvý kontakt s mrazivými teplotami. Predtým než vystupujeme po pristavených schodoch z lietadla, už sme poriadne naobliekaní. Pri prvom nádychu nám okamžite mrzne sliznica v nose a pľúca zavalí ľadový vzduch. Všetkých nás strasie a rýchlou chôdzou vchádzame do pristaveného letiskového autobusu. Krátky presun na terminál, vyzdvihnutie batožiny, a nastupujeme do našich pristavených áut. Je skoro ráno a nášmu šoférovi Maximovi ukazuje displej na palubnej doske nášho auta vonkajšiu teplotu -35 °C. Nikto z nás by v tom momente nepovedal, že toto nie je ani zďaleka najnižšia teplota, akú tu na ďalekom Ruskom Sibíri zažijeme. Prvý deň v Jakutsku nás čaká príjemný program a úvodná aklimatizácia. Začíname prehliadkou historickej časti mesta a zrekonštruovaných pôvodných drevených domov. Ide o komplex budov, ktoré pripomínajú vzhľad starého mesta Jakutsk. Jakutský mestský kostol, či veža pevnosti, to všetko nám pripomína históriu miesta. V roku 1632 založil ruský dôstojník Peter Ivanovič Beketov so svojím kozáckym oddielom Jakutskú pevnosť. Bolo to približne 70 km od miesta, kde sa momentálne nachádzame. Pôvodná osada vznikla na pravom brehu rieky Leny, kdežto dnešný Jakutsk sa nachádza na ľavom brehu. Pevnosť slúžila ruským kozákom na obranu územia, ktoré postupne dobýjali od pôvodných Jakutských kmeňov. V roku 1638 sa stala centrom novo vytvoreného Jakutského vojvodstva. A v roku 1642 bola osada presťahovaná na súčasné miesto do údolia Tuymaada a pomenovaná Jakutsk. Veľký rozmach zaznamenal Jakutsk začiatkom dvadsiateho storočia, keď bola v meste vybudovaná elektráreň, telefónna ústredňa, či múzeum. Počas druhej svetovej vojny bol Jakutsk sídlom správy vzdušnej trasy ALSIB (Aljaška - Sibír), tzv. "Severnej cesty" medzi USA A SSSR, pre dovoz vzdušných vojenských dodávok zbraní a pomoci. V meste v súčasnosti žije približne 300 tisíc obyvateľov, čím je mesto najväčším v rámci celého Jakutska. Napriek tomu, že je Jakutsk administratívne a kultúrne centrum regiónu, nemá príliš rozvinutý žiadny priemysel. Hlavné priemyslové odvetvia sú zamerané na podporu životaschopnosti mesta. Energetická výroba, potravinárstvo, spracovanie diamantov, stavebný priemysel a služby. Jakutsk je jednoznačne najväčším centrom obchodu a podnikania v republike, čo tvorí základ ekonomiky mesta. Obchod a služby zamestnávajú vyše 60% pracujúcich. Vonku sú teploty okolo -35 °C a my sa snažíme zvyknúť si na tieto podmienky. Potrebujeme sa zohriať, a tak ideme do jedného z tradičných drevených domov na obed. Príjemná reštaurácia Maxtal s výbornou lokálnu kuchyňou. Hovädzí jazyk, koňské mäso, či výborný stroganov, k tomu čaj a Mors (brusnicový džús). Výdatne sme sa najedli, čo budeme určite potrebovať, pretože v tomto mraze vám beží metabolizmus na plné obrátky a vy ste za pár hodín opäť hladní. Nasleduje zastávka v múzeu, ktoré sa volá Pokladnica Jakutska. Jakutsko je totiž jedna z oblastí, ktorá má jedny z najväčších nálezísk diamantov, minerálov, zlata a iných vzácnych kovov na svete. Neskutočné bohatstvo, ktoré je pokladnicou Ruska. Táto oblasť je známa aj náleziskami mamutích pozostatkov, a práve z ich klov tu vidíme rôzne tradičné ozdoby. Z múzea sa presúvame na vyhliadku nad mesto, kde sú už teploty okolo -40 °C, a nám je ozajstná zima. Na záver sa ideme zohriať do múzea permafrostu, čo je trvalo zamrznutá pôda. Práve tá sa v letných mesiacoch využívala ako chladnička, či skôr mraznička. Vchádzame akoby do kopca, kde sa teploty celoročne pohybujú okolo -9 °C. Kráľovstvo permafrostu, ako sa volá toto múzeum, nás nechalo pokochať sa rôznymi ľadovými sochami, ktoré sa v lete neroztopia, aj keď teploty v lete tu môžu dosahovať +30 °C. Večeru zakončujeme opäť v tradičnej reštaurácii, kde okrem výborných lokálnych likérov ochutnávame aj špecialitu v podobe zamrznutej surovej ryby, ktorá je nakrájaná na tenké hobliny a konzumuje sa so soľou a korením. Na záver sobí steak, či tradičné mäso z jakutských koní; a prvý deň našej aklimatizácie máme za sebou.